|
je príhoda, ktorá môže byť z pohľadu pacienta, ale i lekára
vždy alarmujúca. Nepríjemnejšie pociťovaným z hľadiska pacienta sa
javí krvácanie z hornej časti tráviacej trubice spojené so zvracaním menšieho,
niekedy veľkého obsahu čerstvej alebo natrávenej krvi. Krvácanie z tráviaceho
traktu môže imitovať aj požitie niektorých potravín napr. cvikle, červeného
vína, červenej papriky, červenej kapusty, liekov s obsahom železa a pod. Ak
pacient konzumoval asi 12 hod. pred objavením sa tmavej až čiernej stolice
uvedené potraviny alebo lieky, s najväčšou pravdepodobnosťou nejde o
krvácanie do tráviacej trubice.
Čo má robiť pacient pri zistení krvácania z tráviacej trubice? Podľa
možnosti nepodľahnúť panike
a postupovať podľa aktuálneho stavu. Ak sa zistí len malá prímes krvi na
toaletnom papieri po stolici, stav určite nie je urgentný a môže počkať aj do rána. Pri najbližšej príležitosti
by s tým však pacient mal navštíviť svojho pratického lekára. Pri závažnejšom krvácaní
(zvracanie krvi, masívna čierna alebo červená hnačka, resp. smolovitá
stolica) sa podľa aktuálneho stavu buď nechať dopraviť (zásadne
nechodiť sám a nie pešo!) do najbližšej chirurgickej alebo
gastroenterologickej ambulancie, resp. na centrálnu príjmovú ambulanciu
najbližšej nemocnice alebo ak je stav príliš urgentný, vytočiť číslo záchrannej
služby 155. Do jej príchodu by mal ležať alebo sedieť v kresle, s
vreckom ľadu na bruchu, ktoré je vhodné priložiť najlepšie pri
zvracaní krvi na hornú časť brucha (tesne pod hrudníkom), pri krvavej
stolici do okolia pupka lebo nižšie. Pacient by nemal už nič jesť, piť
ani fajčiť, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou ho môže čakať operácia.
Príbuzní alebo jeho okolie by mu malo pripraviť veci potrebné na
prijatie do nemocnice (občiansky preukaz, kartu poistenca, toaletné potreby a
pod.)
Krvácanie z hornej časti tráviacej trubice (hemateméza - zvracanie čerstvej
alebo natrávenej krvi) môže mať zdroj krvácania od úst až po dvanástnik.
Najčastejšou príčinou však býva tzv. peptický vred
v akejkoľvek lokalizácií od pažeráka až po dvanástnik, ale najčastejšou
príčinou je dvanástnikový, potom žalúdočný a zriedka aj pažerákový
peptický vred. Ďalšou veľmi častou príčinou sú tzv. pažerákové
varixy, čo sú rozšírené žily, ktoré môžeme pri ezofagoskopií vidieť
ako fialové vyvýšeniny alebo až povrazce, niekedy až po celom obvode pažeráka.
U pacientov užívajúcich lieky, poškodzujúce žalúdočnú sliznicu
(Acylpyrin, antireumatiká a pod), častých konzumentov čiernej kávy
a/alebo tvrdého alkoholu sú tieto látky častou príčinou poškodenia
sliznice tráviacej trubice. Dlhodobým pôsobením týchto látok vznikajú
na sliznici tráviaceho traktu drobné trhlinky (tzv. erózie), z ktorých sa môže
vyvinúť až vred alebo sliznica mokvajúco krváca na veľkej ploche
("plačúci žalúdok"), ide o tzv. hemoragickú gastropatiu.
Rôzne formy poškodenia sliznice horného tráviaceho traktu môže
vyvolať aj dlhodobý stres.
Krvácanie z dolnej časti tráviacej trubice (meléna - čierna stolica
v dôsledku krvácania a natrávenia krvi
v tráviacej trubici, enteroragia-čerstvá krv svetločervenej farby v
stolici) môže mať príčinu jednak v hornej časti,
odkiaľ sa natrávená krv prirodzeným spôsobom posúva pri trávení do
nižších partií tráviacej trubice, alebo príčina môže byť v samotnom
dolnom úseku tráviacej trubice, od tenkého čreva až po konečník. Ak je príčina
krvácania v hornej časti tráviacej trubice,
v tenkom čreve alebo hornom tzv. orálnom úseku hrubého čreva, čo je
prakticky po priečnu časť hrubého čreva (colon transversum), väčšinou
ide o melénu. V prípade, že zdroj krvácania sa nachádza v priečnej časti hrubého
čreva a nižšie, krv, vytekajúca z konečníka je väčšinou jasno- alebo
tmavočervená, a teda ide o enteroragiu. Zdrojom sú najčastejšie zápaly tenkého alebo
hrubého čreva, nezhubné nádory (polypy-každý polyp však
nie je nezhubný!) a nádory čriev, prípadne ochorenia konečníka, najčastejšie
hemoroidy.
Diagnostika okultného (skrytého) krvácania v stolici sa vykonáva jednak
vtedy, ak je na základe fyzikálneho a laboratórneho, či iných pomocných
vyšetrení vyslovené podozrenie, že by zdrojom ťažkostí pacienta (resp. prítomnej
najčastejšie mikrocytárnej, sideropenickej anémie) mohlo byť krvácanie z
tráviacej trubice, ktoré sa doteraz nezistilo a môže prebiehať skryto (okultne),
často v malom len mikroskopicky zistiteľnom množstve. Na takéto vyšetrenie slúži
vyšetrenie stolice na OK (okultné krvácanie), ktoré sa realizuje pomocou
špeciálnych testovacích súprav (TOKS-test na okultné krvácanie v stolici), ktoré
má k dispozícií každý praktický lekár a/alebo gastroenterológ, ale môže ich mať
k dispozícií aj iný odborník na ambulancií alebo v nemocnici, ktorý sa zaoberá
diagostikou a liečbou uvedeného krvácania. Pacient si test sám v žiadnom prípade
kupovať nemusí. Ak vysloví pacient alebo lekár domnienku, že by mohlo ísť o
takéto skryté krvácanie alebo je pacient zaradený do tzv. skríningového (vyhľadávacieho)
programu na rakovinu hrubého
čreva test dostane zadarmo od svojho lekára. Tri dni pred odberom
vzorky stolice (veľkosti lieskového orecha), ktorá sa vloží podľa návodu do
políčok na teste a odovzdá sa spracovanie v ambulancií, kde bol test pacientovi
vydaný, musí pacient
dodržiavať diétu s vylúčením železa (liekov ktoré ho obsahujú a
červeného mäsa) a potravín, ktoré obsahujú chlorofyl (listová zelenina). V
ambulancií sa test môže aj vyhodnotiť. Po pridaní špeciálneho roztoku k vzorke
stolice, sa táto pri pozitívnom okultnom krvácaní sfarbí do modrofialova. Ak sa
zistí pozitívny test a vylúči sa jeho falošná pozitivita (pozor na
hemoroidy alebo
krvácanie z ďasien), pacient by sa mal
podrobiť kolonoskopii.
Ak je test negatívny, indikáciu na endoskopické vyšetrenie horného alebo dolného
tráviaceho traktu by mal zvážiť ordinujúci lekár po konzultácií s
gastroenterológom. Pri málokrvnosti zo straty železa je potrebné endoskopické
vyšetrenie celého tráviaceho traktu bez ohľadu na výsledok uvedeného testu (TOKS).
L i e č b a krvácania z hornej časti tráviacej trubice (hemateméza
alebo meléna) patrí
do nemocnice, kde sa pokiaľ je to možné, najprv zistí zdroj krvácania
endoskopicky (gastroskopiou alebo kolonoskopiou). Po zistení zdroja krvácania
sa toto môže buď zastaviť samo (už v čase vyšetrenia nemusí byť zjavné
pokračujúce krvácanie) alebo sa môže zastaviť endoskopicky, pomocou liekov
alebo chirurgicky, teda operačne. Po zastavení krvácania, resp.
už v rámci
neho musí nasledovať liečba stavu, ktorý ku krvácaniu viedol, napr. liečba peptického vredu. Po
prepustení z hospitalizácie by mal byť pacient
odoslaný ku gastroenterológovi, ktorý by mal riadiť jeho
ďalšiu liečbu a
príslušné sledovanie jeho zdravotného stavu.
Menej závažné krvácanie z dolnej časti tráviacej trubice (proctorhagia, enterorhagia),
teda pokiaľ je krv iba na toaletnom papieri, väčšinou po stolici, sa dá zvládnuť
aj ambulantne. V tomto prípade ide veľmi často o krvácanie z konečníka a
príčinou bývajú najčastejšie hemoroidy
alebo drobná konečníková trhlinka, či iné nezávažné ochorenia konečníka. Ak sa
stav po 7-10 dňoch po samoliečbe ako pri hemoroidoch neupraví, treba vyhľadať
lekára. Len v ojedinelých prípadoch, ak je krvácanie masívnejšie, treba
predpokladať, že príčinou môže byť
nešpecifický črevný zápal alebo
nádor konečníka, či vyšších
častí hrubého čreva alebo iná závažná choroba tráviaceho traktu, či krvotvorby.
|
