Ako prebieha a čo obsahuje gastroenterologické vyšetrenie?

   Nakoľko gastroenterológia je čiastkovým odborom vnútorného lekárstva, úvodná časť gastroenterologického vyšetrenia, ktorá zahŕňa anamnézu (rozhovor s pacientom o jeho ťažkostiach - podrobnejšie viď nižšie) a fyzikálne vyšetrenie (pohľadom, počúvaním fonendo-skopom, pohmatom, poklopom a vyšetrením cez konečník), sa prakticky zhoduje s interným vyšetrením.
ANAMNÉZA (rozhovor s pacientom) začína obyčajne otázkami o terajšom ochorení pacienta. Pokračuje sa otázkami k predošlým ochoreniam (nielen tým, ktoré môžu mať súvis s terajšími ťažkosťami pacienta, ale pacient by mal spomenúť všetky závažnejšie ochorenia). Alergologická anamnéza uvádza lieky na ktoré mal pacient v minulosti alergiu (kožné prejavy -vyrážky, poruchy dýchania, opuch a pod.). V liekovej anamnéze by mali byť uvedené všetky lieky, ktoré pacient v čase návštevy u lekára alebo bezprostredne pred ňou užíval. Súčasťou anamnézy sú aj otázky o stravovacích návykoch, pití čiernej kávy a alkoholu, resp. fajčení. V rodinnej anamnéze sa uvedú všetky závažné ochorenia (cukrovka, pľúcne choroby, rakovina, vysoký krvný tlak a pod.), ktorými trpia príbuzní pacienta (rodičia, súrodenci a deti). Sociálna a pracovná anamnéza je rovnako dôležitá ako iné vyššie uvedené súčasti anamnézy. V nej treba podľa možnosti pravdivo odpovedať na otázky o stave pacienta a zamestnaní. Pacientovi sa niekedy môže zdať, že lekár je príliš zvedavý, ak sa pýta na takéto intímne otázky, ale práve tieto problémy (zlé stravovacie návyky, nadmerné užívanie čiernej kávy, alkoholu, fajčenie, sociálne, resp. pracovné problémy) môžu byť prvou a možno i jedinou príčinou tráviacich ťažkostí pacienta, čo si sám mnohokrát nechce pripustiť ani uvedomiť. Záverom k anamnéze treba zdôrazniť starú múdrosť, že dobrá anamnéza je minimálne 50% správnej diagnózy. Podrobná gastroenterologická anamnéza často trvá dlhšie ako fyzikálne vyšetrenie.

FYZIKÁLNE VYŠETRENIE nasleduje po odobratí anamnézy.

Gastroenterologické fyzikálne vyšetrenie.sa v podstate nelíši od interného fyzikálneho vyšetrenia, len sa pri ňom venuje väčšia pozornosť orgánom dutiny brušnej. To však neznamená, že pacienta nie je potrebné vyšetriť celého. Len tak sa dajú komplexne vyšetriť všetky orgány a aj zdanlivo nepodstatné maličkosti môžu lekára priviesť k správnej diagnóze. Teraz si rozoberieme vyšetrovacie postupy pri fyzikálnom vyšetrení podrobnejšie.
Pohľad  Lekár už pri Vašom vstupe do ambulancie aspoň jedným okom určite sleduje Vašu mimiku, gestikuláciu, reč tela a Váš celkový vzhľad. Už prvý kontakt skúsenému lekárovi veľa napovie, ako sa má k pacientovi správať a čo si má všímať, aby dospel k správnej diagnóze. Najdôležitejšia časť tohto fyzikálneho vyšetrenia je pre gastroenterológa pozorovanie kože (môže byť bledá pri málokrvnosti alebo žltá pri žltačke, môžu byť na nej aj iné farebné zmeny, ktoré si pacient ani nemusí všimnúť), očí (bledé alebo žlté spojovky alebo očné bielka), ústnej dutiny (zmeny na slizniciach, zápach prípadne vôňa z úst). Na krku si všíma najmä pulzáciu tepien a štítnu žľazu, prípadne pohyby pažeráka pri hltaní. Na hrudníku sú to dýchacie pohyby, zmeny tvaru hrudníka a chrbtice a prsníky (aj prsníky u mužov môžu byť pri gastroenterologických ochoreniach zmenené, pri chorobách pečene sú často zdúrené). Brucho je pre gastroenterológa najdôležitejšou časťou ľudského tela, na ktorej pohľadom skúma pohyby brušnej steny, jej vyklenutia, prípadne prietrže a pod. V slabinách si všíma najmä lymfatické uzliny (tie sa však dajú lepšie vyšetriť pohmatom). Na končatinách pozoruje najmä zmeny tvaru, opuchy a vystúpené žily (varixy). 
Posluch Na tento úkon sa spravidla používa fonendoskop, čo je špeciálny nástroj, ktorý dokáže zosilniť dýchacie šelesty a iné zvuky (napr. srdcové ozvy) tak, aby ich lekár mohol počuť a vyhodnotiť. Na krku sa môžu počúvať zvuky vychádzajúce z priedušnice a veľkých krčných tepien. Na hrudníku je podstatnou súčasťou posluchu počúvanie pľúc a srdca (rytmu a oziev, prípadne ich šelestov). Na bruchu sú to pohyby čriev (pri črevnej nepriechodnosti je nad bruchom "hrobové ticho"). V slabinách sa tiež môžu počuť zvuky z veľkých ciev.
Pohmat Na krku sa vyhmatávajú najmä lymfatické uzliny, veľké cievy a štítna žľaza. Na hrudníku resp. v podpazuší sú to najmä lymfatické uzliny. Bruchu gastroenterológ pri pohmate venuje najväčšiu pozornosť. Vyhmatáva bolestivé miesta, zdúreniny v stene brušnej alebo v brušnej dutiny, hranice orgánov prípadne pulzáciu veľkých ciev. V slabinách a na končatinách sa pohmatom vyšetrujú najmä lymfatické uzliny a pulzácia ciev.
Poklop Na poklop sa pravidla používa ako podložka tretí prst ľavej ruky, ktorý sa priloží na vyšetrované miesto a lekár naň klepe tretím prstom pravej ruky. Hlava sa vyšetruje ľahkým poklopom bruškami prstov ruky. Na krku sa poklopom môže vyšetrovať krčná chrbtica. Na hrudníku sú to hranice orgánov, ale najmä hranice pľúcneho výpotku. Na bruchu podobne najmä hranice orgánov, ohraničenie bolestivého alebo zdúreného miesta a zisťovanie výpotku (ascitu). Na končatinách sa poklopom môžu vyšetrovať kĺby alebo dlhé kosti.
Per rectum je vyšetrenie cez konečník. Toto vyšetrenie je trocha nepríjemné pre pacienta i lekára, ale žiaľ patrí k dennej rutínnej praxi gastroenterológa. Vykonáva sa spravidla len podľa charakteru ťažkostí pacienta, teda nie u každého. Pri tomto vyšetrení pacient zaujme na vyšetrovacom lôžku polohu na kolenách s mierne rozkročenými nohami a vpredu sa podopiera na lakťoch. Lekár najprv pozoruje zmeny v okolí konečníka. Na jeho výzvu pacient zľahka zatlačí na stolicu, vtedy lekár jemne vsunie prst do konečníka pacienta, pričom vyšetrujúcu rukavicu má zvyčajne zvlhčenú gélom (najčastejšie Mesocainom). Pohmatom vyšetrí konečníkový vchod krúživým pohybom najčastejšie v smere hodinových ručičiek a vnútornú časť konečníka. Všíma si napätie konečníkového zvierača, konzistenciu stolice a prípadné útvary na ktoré prst pri vyšetrení narazí (nezriedka to môžu byť rôzne chorobné zmeny, ktoré sú v dosahu prsta). Po vytiahnutí prsta si prezrie obsah, ktorý zostal na rukavici (u gastroenterologických pacientov je to veľmi často čierna alebo krvavá stolica a/alebo hlieny).
   Po skončení fyzikálneho vyšetrenia je vhodné, ak pacient nechá lekára pár minút uvažovať a svoje prípadné otázky si nechá na čas, keď skončí zápis vyšetrenia. Skúsený lekár na svoju úvahu o diagnóze nepotrebuje veľa času a spravidla o nej intenzívne premýšľa už počas zápisu anamnézy a fyzikálneho nálezu. Potom by malo nasledovať poučenie pacienta o tom, čo lekár vyšetrením, zistil a aký postup navrhuje. Jeho návrhy na ďalšie vyšetrenia by mal pacient komentovať a buď s nimi súhlasiť alebo nie. Ak nesúhlasí, lekár mu spravidla navrhne aj ďalšie riešenia. Ak však nesúhlasí ani s nimi, má lekár skutočne ťažkú úlohu. Môže sa pokúsiť pacienta liečiť "naslepo", teda bez ďalších doplňujúcich tzv. laboratórnych a pomocných vyšetrení. Tu by však mal poučiť pacienta, že odmietaním spolupráce na ďalšom vyšetrovacom postupe nielen že sťažuje lekárovi prácu, ale preberá aj čiastočnú zodpovednosť za svoj zdravotný stav. V obzvlášť závažných prípadoch je dobré, ak si lekár nesúhlas s navrhovanými vyšetreniami nechá od pacienta podpísať. Pacient podľa nových zdravotníckych zákonov, platných v SR od januára 2005 musí dať lekárovi písomný súhlas ku každému zdravotníckemu výkonu (tzv. informovaný súhlas). Po absolvovaní príslušných vyšetrení nasleduje poučenie o životospráve, predpísaných liekoch a prípadnej nasledujúcej kontrole. 

LABORATÓRNE VYŠETRENIA

spočívajú v odbere krvi, moča, bioptických vzoriek pri vyšetreniach tráviaceho traktu alebo iných špecializovaných odberoch (napr.žalúdkovej alebo dvanástnikovej šťavy).

POMOCNÉ VYŠETRENIA

v gastroenterológií, popísané na tomto mieste sa vykonávajú v gastroenterologickej praxi najmä u ambulantných pacientov. Vyšetrenia vykonávané v nemocnici na tomto mieste nepopisujeme, nakoľko naša stránka je zameraná predovšetkým na ambulantnú prax.

POMOCNÉ VYŠETRENIA V GASTROENTEROLÓGII (popis vybraných najčastejších vyšetrení, vykonávaných v ambulantnej praxi)

E n d o s k o p i a (endo - zvnútra, -skopia - pohľad) má v gastroenterologickej diagnostike a liečbe nezastupiteľné miesto. Vykonáva sa optickými prístrojmi, ktorým hovoríme endoskopy. Môžu byť buď klasické alebo videoendoskopy. Oba typy umožňujú tzv. d i a g n o s t i c k ú (podrobné vyšetrenie tráviacej trubice pohľadom zvnútra, odber sliznice na histologické vyšetrenie, vyšetrenie žlčových a pankreatických vývodov) ale i t e r a p e u t i c k ú endoskopiu (vyťahovanie cudzích telies, napr. omylom či schváľne prehltnutých mincí, skrutiek, či iných predmetov, bez potreby operácie, zavádzanie rôznych endoprotéz na rozšírenie tráviacej trubice, zúženej vplyvom niektorých ochorení a podobne na rozšírenie žlčových ciest, z ktorých možno tiež endoskopickou cestou odstrániť žlčové kamene.

ENDOSKOPICKÉ VYŠETRENIE HORNEJ ČASTI TRÁVIACEJ TRUBICE

Ezofafogastroduodenoskopia (alebo skrátene gastroskopia) umožňuje opticky vyšetriť hornú časť tráviacej trubice až po dvanástnik vrátane.
P r í p r a v a  p a c i e n t a na vyšetrenie je nenáročná. Musí byť len 12 hodín pred vyšetrením nalačno (nesmie piť ani tekutiny a fajčiť). Pred vyšetrením sa zvykne do hrdla vstreknúť znecitlivujúci spray alebo pacient dostane cukrík s podobným účinkom. Upokojujúca injekcia, prípadne injekcia na obmedzenie slinenia, či proti bolesti sa v súčasnosti už podáva veľmi zriedka nielen u nás, ale podobný trend panuje aj v štátoch EÚ a inde vo svete. Pacienti, ktorí majú vyberateľnú zubnú protézu, si ju pred vyšetrením musia vybrať. Je vhodné mať pri sebe aspoň balíček hygienických vreckoviek.
P r i e b e h  v y š e t r e n i a  je väčšinou hladký. Pacienta zdravotná sestra uloží do polohy v ľahu na ľavý bok a do úst medzi zuboradie mu dá umelý chránič, do ktorého musí počas celého vyšetrenia ľahko hrýzť a dbať o to, aby mu počas vyšetrenia nevypadol z úst. (asistujúca zdravotná sestra mu ho jednou rukou pridržiava druhou podľa pokynov lekára zavádza prístroj). Gastroskopia sama o sebe nie je bolestivá, pre zvlášť citlivých pacientov môže byť trocha nepríjemné zavádzanie prístroja a/alebo tlak v oblasti žalúdka po zavedení prístroja, ktorý je spôsobený vzduchom. Tento je však potrebný na rozopnutie stien žalúdka, aby mal endoskopujúci lekár dokonalý prehľad o zmenách na vyšetrovanej sliznici. Ak pacienta vzduch tlačí, môže ho pomaly vypúšťať ústami, vedľa chrániča. Diagnostické vyšetrenie trvá niekoľko minút, pri terapeutickom zákroku záleží od jeho náročnosti, tu sa trvanie pohybuje okolo 30 minút, v závislosti od skúseností personálu a náročnosti liečebného endoskopického výkonu.
P o  v y š e t r e n í - ak pacient nemal znecitlivené hrdlo vyššie uvedeným spôsobom a/alebo ak mu nebol robený zložitejší zákrok (napr. polypektomia) môže odísť bez potreby ďalšieho sledovania jeho zdravotného stavu. Ak mu nebola odobratá vzorka na histologické vyšetrenie, môže prakticky ihneď po vyšetrení jesť i piť, po odbere vzorky je dobré pár minút počkať. Po polypektomií je väčšinou potrebné 24-hodnové sledovanie v nemocnici. Pacient by mal dodržať všetky pokyny vyšetrujúceho personálu aj po odchode z ambulancie. 
E R C P - endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia môže byť jednak diagnostická (tá sa v ostatnom čase už nahrádza inými pre pacienta menej zaťažujúcimi vyšetreniami) alebo terapeutická (odstraňovanie kameňov zo žlčových a pankreatických vývodov, zavádzanie drenáží do týchto vývodov a pod.) Jej súčasťou je často tzv.
EPS (endoskopická papilosfinkterotómia, čo je narezanie tzv. Vaterovej papily, to je akási slizničná vyvýšenina v zostupnej časti dvanástnika, na ktorej ústí spoločný žlčovod a obyčajne aj veľký pankreatický vývod).

ENDOSKOPICKÉ VYŠETRENIE DOLNEJ ČASTI TRÁVIACEJ TRUBICE  
R e k t o s k o p i a  je endoskopická vyšetrovacia metóda, ktorá sa vykonáva pomocou kovového prístroja - rektoskopu. Ide o rigídny (neohybný) kovový tubus, ktorý sa zavádza pacientovi do konečníka pri kontrole zrakom vyšetrujúceho a osvetlenom zornom poli zo zdroja svetla, ktorý sa obyčajne privádza do rektoskopu cez rukoväť. Počas vyšetrenia, ktoré je možné asi do hlbky 30 cm od konečníkového (análneho) otvoru, je tiež možný odber vzorky sliznice konečníka na mikroskopické vyšetrenie, zastavovanie krvácania, prípadne odstraňovanie cudzích telies z konečníka. Existujú aj špeciálne operačné rektoskopy, ktorých popis je však nad rámec tejto stránky.
P r í p r a v a  p a c i e n t a na rektoskopiu je možná salinickou klyzmou alebo inou klyzmou, ktorú si pacient aplikuje do konečníka 2-3 hod. pred vyšetrením.
P r i e b e h  v y š e t r e n i a. Pacient sa uloží do tzv. genukubitálnej polohy (kľačí v polohe kolenami od seba, konečníkom otočený k vyšetrujúcemu a podopiera sa vpredu na lakťoch). Ak sa vyšetrenie robí kolonoskopom, leží na ľavom boku. Počas vyšetrenia sa do konečníka cez rektoskop fúka vzduch, ktorý rozťahuje konečník a zlepšuje viditeľnosť pri vyšetrovaní. Toto pacient môže pociťovať ako mierny tlak v podbruš- kách, vyšetrenie môže byť pre citlivých pacientov nepríjemné, ale v zásade nie je bolestivé. Bez rozfúkania konečníka však môže byť hodnotenie rektoskopického nálezu sporné.
P o  v y š e t r e n í sa pacient môže ísť vyprázdniť na toaletu, prípadne vytlačiť vzduch z konečníka. Ak sa vyšetrenie robí ambulantne, je dobré po výkone ešte chvíľku posedieť v čakárni a riadiť sa pokynmi vyšetrujúceho personálu. Po krátkej dobe, ak nemá ťažkosti
(bolesti brucha, nafukovanie), môže pacient opustiť čakáreň. 
K o l o n o s k o p i a  je endoskopická vyšetrovacia metóda, pri ktorej sa vyšetruje konečník a hrubé črevo, resp. i dolná časť tenkého čreva, ak je to potrebné. Kolonoskop vyzerá podobne ako gastroskop, len je o niečo hrubší a dlhší.
P r í p r a v a  p a c i e n t a  je o čosi náročnejšia, ako na gastroskopiu. Pacient dostane špeciálne preháňadlo na vyčistenie čreva, ktoré podľa pokynov lekára vypije deň pred vyšetrením, najčastejšie sa odporúča v poobedňajších hodinách. Veľmi dôležité je po preháňadle alebo zároveň s ním vypiť aspoň 3 litre inej tekutiny, najlepšie čistej vody alebo minerálky (mlieko sa piť nesmie !). Piť treba dovtedy, kým si pacient nevšimne, že namiesto stolice už z konečníka vyteká len čistá voda (môže byť trocha nahnedlá, to je spôsobené požitým preháňadlom). Počas prípravy pacient väčšinou do 2-3 hodín dostane hnačku, takže by sa mal zdržiavať v blízkosti WC, najlepšie doma. Účinkom preháňadla sa zvýraznia pohyby čriev, takže niektorí zvlášť citliví jedinci to môžu pociťovať ako kŕče. Pri normálnej činnosti tráviaceho traktu dôjde k jeho kompletnému vyprázdneniu najčastejšie do polnoci, takže v noci sa hnačky netreba obávať. Na vyšetrenie by si mal pacient priniesť uterák a toaletný papier. Nestáva sa to často, ale ak tráviaci trakt nefunguje ako má, pacient na vyšetrenie nie je dostatočne vyčistený a preháňadlo začne účinkovať až vtedy keď už má pacient vyšetrenie za sebou. V prípade nedostatočnej prípravy je potrebné kolonoskopiu niekedy opakovať. Po takejto skúsenosti s prípravou na vyšetrenie by mal pacient tri dni pred vyšetrením konzumovať len tekutú stravu a v každom prípade použiť iné preháňadlo. Aké, to mu individuálne poradí vyšetrujúci lekár podľa celkového zdravotného stavu a funkčnosti dolného tráviaceho traktu, resp. hĺbky čreva, do akej plánuje vyšetrenie realizovať.
P r i e b e h  v y š e t r e n i a je trocha komplikovanejší a dlhší ako pri gastroskopií. Pacient sa na vyšetrovacie lôžko ukladá väčšinou na ľavý bok, chrbtom k vyšetrujúcemu personálu, pričom dolnú čas tela, resp. konečník má obnažený. Rešpektujúc intimitu vyšetrenia si pacient môže pred vyšetrením namiesto spodnej bielizne natiahnúť umelé nohavičky (tzv. pampersky), na ktorých si doma v mieste konečníka vyrobí malý otvor. Umelé nohavičky dostať podľa veľkosti bežne kúpiť v lekárni. Okolie konečníka a koniec prístroja sa potrie gélom, aby jeho zavádzanie bolo hladké. Zvykne sa podávať injekcia na upokojenie a proti bolesti buď do žily alebo do svalu, prípadne sa na želanie pacient počas výkonu uspí (pozri nebojte sa endoskopie Uspávanie (anestéziu) vykonáva špeciálne školený tím lekára zdravotnej sestry. Anestéziu však poisťovne zatiaľ nehradia. Vyšetrujúci lekár prípadne zdravotná sestra podľa jeho pokynov zavádza prístroj do konečníka. Vtedy je pacient vyzvaný, aby ľahko zatlačil na stolicu, tým sa uvoľní konečníkový zvierač a prístroj sa ľahšie dostane dnu. Prvých asi 30-50 cm vyšetrenia prebieha pomerne hladko. Zavádzanie cez esovitú kľučku (sigmu) môže byť nepríjemné a niekedy aj bolestivé. Vyšetrujúci personál však musí byť trpezlivý, niekedy sa darí prístroj posúvať len po 1-2 centimetroch, podľa reakcie pacienta, ktorého niekedy treba polohovať (otočiť na chrbát alebo pravý bok). Brucho pacienta býva pri vyšetrení nafúknuté (lekár musí cez prístroj vháňať do čriev vzduch, aby získal čo najlepší obraz, pretože steny čreva, ak je prázdne, sú na seba "nalepené" ). To môže vyvolávať tlak, niekedy aj bolesť pri vyšetrení, podobne bolesť vyvoláva aj prechod cez niektoré úseky hrubého čreva, kedy dochádza k ťahu za okružie (to je "blana", ktorou sa fixuje črevo k pobrušnici). Pacient môže zľahka sám alebo na pokyn vyšetrujúceho personálu vypúšťať vzduch prirodzeným spôsobom cez konečník. Vtedy sa mu veľmi uľaví a vo vyšetrení sa môže pokračovať. Samotné vyšetrenie celého hrubého čreva, trvá asi 30-45 minút, v závislosti od skúseností vyšetrujúceho lekára, ale v neposlednom rade i od toho, ako má pacient hrubé črevo uložené a či v brušnej dutine alebo na hrubom čreve nebol v minulosti robený chirurgický zákrok. Pooperačné zrasty alebo "skrútené" črevo sú občas dôvodom, pre ktorý nie je možné vyšetriť celé hrubé črevo.              
P o  v y š e t r e n í  pacient spravidla odchádza na toaletu, kde si zľahla masíruje brucho a snaží sa vypustiť zbytok vzduchu, ktorým sa pri vyšetrení nafúklo črevo. Ak sa mu to nedarí, môže mu zdravotná sestra zaviesť rektálnu rúrku, cez ktorú plyny odchádzajú ľahšie. Po vyšetrení je vhodné pobudnúť asi 20-30 minút v čakárni alebo v sledovacej miestnosti zdravotníckeho zariadenia. Ak už pacient necíti výraznejší tlak v bruchu, môže odísť domov, prípadne sa nechať odviezť v doprovode blízkej osoby. Doprovod a odvoz sa v každom prípade odporúča, ak pacient absolvoval vyšetrenie v celkovej anestézií.
B i o p s i a (odber vzorky sliznice alebo tkaniva na histologické vyšetrenie) môže byť súčasťou každého z vyššie uvedených endoskopických vyšetrení hornej i dolnej časti tráviacej trubice. Vykonáva sa počas endoskopie tzv. bioptickými kliešťami (jednoducho povedané, je to v podstate kus drôtu alebo pri rektoskopií asi 30 cm dlhý kovový nástroj, ktorý sa vsunie do pracovného kanála endoskopu a na jeho konci sa nachádza špeciálna otváracia časť, ktorá sa ovláda z rukoväte klieští. Túto otváraciu časť si možno predstaviť ako ruky, spojené dlaňovými časťami zápästia. Ak sa kliešte otvoria vyzerá to ako by ste si od seba navonok odsunuli prsty rúk, teraz medzi ne môžete uchopiť predmet. Takto otvorené kliešte sa priblížia k miestu odberu, zatvoria sa a ťahom smerom von z endoskopu sa odoberie vzorka, ktorá sa vkladá do transportného média (najčastejšie formalínu) a odosiela sa na spracovanie. Potom ju vyšetrí patológ. Jeho záver je mnohokrát pre endoskopistu i pacienta konečnou diagnózou, podľa ktorej sa riadi liečba. Biopsia je pre pacienta je absolútne nebolestivá, ale z hľadiska spresnenia diagnózy je veľmi dôležitá, niekedy až nenahraditeľná.
E n d o s k o p i c k á  p o l y p e k t ó m i a sa môže vykonávať počas gastroskopie alebo kolonoskopie. Ide o elektrochirurgické odstraňovanie polypov (to sú najčastejšie nezhubné nádory tráviacej trubice) pomocou špeciálneho prístroja (elektrochirurgickej jednotky), ktorý sa pripája k endoskopu. Do jeho pracovného kanála sa zasúva špeciálna endoskopická slučka, do ktorej sa polyp zachytí a "odpáli" pomocou elektrochirurgickej jednotky. Výkon si vyžaduje skúsený a zohratý endoskopický tím. Touto metódou však možno odstrániť len polypy, resp. nádory tráviacej trubice, ktoré sú na tento výkon vhodné. Najlepšie sa odstraňujú polypy s dostatočne dlhou stopkou. Ak sú malé a širokoprisadnuté k sliznici, väčšinou na klasickú endoskopickú polypektómiu nie sú vhodné. Každý endoskopicky odstránený polyp resp. jeho časť je potrebné histologicky vyšetriť. To je však už práca pre patológa. Endoskopická polypektómia je významnou liečebnou metódou, ktorá napomáha prevencií rakoviny tráviacej trubice. Včas a dobre odstránený polyp je v mnohých prípadoch konečnou terapeutickou metódou i dostatočnou prevenciou pred vznikom rakoviny v prípade, že by polypektómia nebola reaalizovaná. Pacient po endoskopickej polypektómií spravidla zostáva na 24 hodinové sledovanie v nemocnici.
K o m p l i k á c i e  a  r i z i k á  e n d o s k o p i c k ý c h  v y š e t r e n í
Žiadne endoskopické vyšetrenie nie je bez rizika. Pri gastroenterologickej endoskopii sú to najmä:
Perforácia (prederavenie) orgánu), ktorý je vyšetrovaný alebo cez ktorý sa prístroj do tráviaceho systému zavádza. Ošetriť sa dá endoskopicky alebo chirurgicky, v závislosti od veľkosti a lokalizácie. Krvácanie môže byť najčastejšie menej závažné, ktoré sa buď zastaví samo alebo sa dá ošetriť endoskopicky. Len v krajnom prípade je potrebný chirurgický zásah. V rukách skúseného endoskopistu sa tieto komplikácie vyskytujú len v promilových číslach. Infekcia sa pri endoskopickom vyšetrení môže dostať do organizmu vyšetrovaného cez nedostatočne pred výkonom dezinfikovaný endoskopický prístroj alebo nástroj, ktorý sa pri endoskopii zavádza do tráviaceho systému. Pri dodržiavaní príslušných, veľmi prísnych predpisov na dezinfekciu endoskopických prístrojov a nástrojov je riziko infekcie minimálne. Vzhľadom na uvedené hroziace komplikácie, pacient musí pred vyšetrením, po poučení podpísať informovaný súhlas podľa §6 Zák. 576/2004 Z.z.

S o n o g r a f i a brušných orgánov má v gastroenterologickej ambulantnej i nemocničnej diagnostike nezastupiteľné miesto. Je nenáročná na prípravu (pacient musí byť len 12 hodín nalačno) je nebolestivá a v celku pre pacienta príjemná. V sonografickom obraze sa dobre zobrazujú tzv. parenchymatózne brušné orgány (pečeň, žlčník, žlčové a pankreatické vývody, pankreas, brušné cievy, lymfatické uzliny, slezina, obličky, nadobličky, močový mechúr, prostata a maternica) Špeciálne sledovanie stavu pacienta po sonografií nie je potrebné.

RTG VYŠETRENIA V GASTROENTEROLÓGIÍ

Klasické rtg vyšetrenia sa v súčasnosti využívajú v ambulantnej praxi oveľa menej ako v minulosti. Rtg vyšetrenie je síce nebolestivé, ale má pre pacienta oveľa viac nežiadúcich účinkov ako sonografia (tá je prakticky bez nežiadúcich účinkov) a je ďaleko menej presnejšie ako endoskopické vyšetrenia, ktorými by sa rtg nález mal i tak bližšie ozrejmiť. Na tomto mieste sa budeme venovať výlučne základným rtg vyšetreniam, ktoré sa najčastejšie používajú v ambulantnej gastroenterologickej praxi.
P r í p r a v a p a c i e n t a na tzv. natívne rtg vyšetrenie nie je väčšinou potrebná. Pred kontrastným vyšetrením treba byť najmenej 12 hodín nalačno.
P r i e b e h v y š e t r e n i a závisí od toho, či ide o bezkontrastné (natívne) alebo kontrastné vyšetrenie. Pri bezkontrastnom vyšetrení sa pacient v rtg kabínke vyzlečie do polovice tela (z rentgenovanej časti brucha, pokiaľ je to možné, je potrebné odstrániť kovové predmety (napr. opasok alebo piercing - ak je vyberateľný. Toto pravidlo platí aj pri kontrastnom vyšetrení). Pri kontrastnom vyšetrení sa pacient hornej časti tráviacej trubice pacient dostane spravidla 500 ml kontrastnej látky, ktorú vypije v stoji, podľa pokynov zdravotného personálu.
N a t í v n a  r t g  s n í m k a  b r u c h a - je v podstate rtg orgánov brušnej dutiny bez špeciálnej prípravy a indikuje sa najmä pri akútnych stavoch (napr. pri podozrení na prede- ravený peptický vred alebo črevnú nepriechodnosť, či na odlíšenie kalciových žlčových
kameňov od cholesterolových).
K o n t r a s t n é  r t g  v y š e t r e n i e  h o r n e j  č a s t i  t r á v i a c e j  t r u b i c e alebo inak označované ako rtg žalúdka, zahŕňa rtg vyšetrenie pažeráka, žalúdka a dvanástnika.
K o n t r a s t n é r t g  vyšetrenie d o l n e j  č a s t i  t r á v i a c e j  t r u b i c e - tzv. irigografia sa vykonáva pomocou kontrastnej látky aplikovanej cez konečník pomocou irigátora (čo je v špeciálna striekačka). Kontrastná látka sa týmto spôsobom dostáva spravidla až do dolného úseku tenkého čreva.
R t g  p a s á ž  t r á v i a c i m  t r a k t o m sa vykonáva po vypití kontrastnej látky tak, že v určitých intervaloch sa snímkuje postupne celý tráviaci trakt a sleduje sa postup kontrastnej látky v ňom, spravidla až po konečník.
I n é  š p e c i á l n e  r t g  v y š e t r e n i a  t r á v i a c e j  t r u b i c e
(napr. enteroklýza, čo je vyšetrenie tenkého čreva) a ostatných orgánov dutiny brušnej (napr. žlčových a pankreatických vývodov) sa vykonávajú spravidla v nemocnici a ich popis je nad rámec tejto kapitoly.

POZRI:
Ako sa objednať na vyšetrenie?
Kde nás nájdete?

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.   

© 2001-2023 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené