Zničil mi celé detstvo
Včera som znova slúžil na centrálnom príjme. Služba bola od rána prakticky bez zvláštností. Bežné prípady, aké mávam v každej službe. Poruchy vedomia, bolesti v hrudníku, bolesti brucha... Až do deviatej večer. Vtedy som zažil niečo, čo som za dvadsať rokov praxe takto zblízka ešte nevidel. Hlboko sa ma to dotklo.
RZP mi priviezla 18-ročného chlapca. Už pri príchode personálu som počul, ako ho lekár oslovuje menom (nie priezviskom, ako je to bežné). Do vedľajšej ordinácie, kde som sedel, som počul usedavý plač. To plakal onen chalan. Vošiel som do ambulancie, kde na vozíku ležal. Stále plakal a cez slzy opakoval: "...zničil mi celé detstvo..."
Kolega mi zreferoval, o čo ide. Celý personál RZP vrátane nás na CPPO zostal ako obarený. Chlapca psychicky týral otec, ktorý sa nedávno vrátil z väzenia, kde bol za ten istý skutok. S chlapcovou matkou, ktorá medzitým prišla za synom do nemocnice, boli rozvedení už 13 rokov, ale vrátil sa k nim, lebo vraj podľa zákonov tejto republiky mu exmanželka mala po rozvode zabezpečiť ubytovanie. Keďže finančne na to nebola schopná, tyran zostal bývať s nimi. Mala ešte dcéru, ktorú údajne až natoľko, ako syna netýral, vraj im ani fyzicky neubližoval. Chlapec bol však v takej ťažkej depresii, že som vedel, že domov sa vrátiť nemôže a ani nechce. Zavolal som kolegovi na psychiatriu, ktorému som vysvetlil chlapcovu situáciu. Prijal ho na hospitalizáciu. Vysvetlil som mu však, že chlapec sa v žiadnom prípade nemôže v dohľadnej dobe vrátiť domov, dokonca som chlapcovi a jeho matke sľúbil, že sa skúsim poinformovať, čo by sa dalo v jeho prípade urobiť. Sama mi povedala, že už skúšala všeličo, ale že na linke detskej istoty jej dali len telefónne číslo do azylového centra, najbližšie v Bratislave. Policajti jej tiež vraj povedali, že nemôžu nič robiť, až do chvíle, kým dotyčný tyran niečo nevyvedie.
Keď som v televízii pred časom videl prípad tušickej tragédie, kedy otec-tyran zabil dve svoje deti a nakoniec aj sám seba a komentár o nej, zdalo sa, že sa niečo v našich zákonoch zmení. Ale ako vidno nedeje sa nič. Tento štát a poslanci, ako sa zdá, majú plné ústa demokracie a práv občanov, ale v tejto spoločnosti sa naďalej majú lepšie tí, ktorí majú byť postavení na jej okraj, ako ich obete. Pre políciu by na izoláciu podobných tyranov malo stačiť svedectvo onoho chlapca a prípadne zdravotného personálu, ktorý mu poskytol prvú pomoc. Je totiž viac ako isté, že ak by sa chlapec domov v tomto stave vrátil, k tragédii by nebolo ďaleko. Som rád, že sa mi podarilo jej zabrániť. Ale dokedy?
(písané pre blogsme.sk v roku 2005)
POZRI:
Do čakárne
© 2001-2016 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.