TOPlist Zápal pečene - hepatitída

GASTROENTEROLÓG s.r.o. Nové Zámky ambulancia pre dospelých

Zápal pečene - hepatitída

Zápal pečene - hepatitída
pecen Ide o zápalové postihnutie pečeňového tkaniva (parenchýmu). Hepatitídy rozdeľujeme podľa rôznych kritérií. Deliť ich môžeme podľa vyvolávajúcej príčiny na vírusové, toxické, zápalové ochorenia pečene pri iných chorobách (napr. cukrovke) a pod. Podľa priebehu ich delíme na akútne (ďalej AH) a chronické hepatitídy (ďalej CHH).
I. Vírusové hepatitídy sú v našich zemepisných šírkach jedny z najčastejších hepatitíd. U nás sa najčastejšie vyskytujú typy A,B,C a zriedka D. Sú známe ešte typy E a G, avšak v nasledujúcom texte sa budeme venovať iba typom, ktoré sa vyskytujú v našich krajoch.  Jednotlivé typy hepatitíd majú určité spoločné a určité odlišné znaky. Najvýraznejšie odlišnosti popíšeme pri každom type zvlášť.
Vírusová hepatitída  A je známa ako hepatitída kolektívov. Patrí medzi tzv. choroby špinavých rúk. Prenáša sa takmer výlučne tzv. fekálno-orálnym spôsobom, teda neumytými rukami cez ústa do tráviaceho traktu a krvou postihnutého jedinca do jeho vlastnej pečene.
Prenos krvou je síce možný tiež ale len v čase, keď je vírus prítomný v krvi (v tzv. štádiu virémie, čo je asi do 6. týždňa od napadnutia organizmu vírusom).  Inkubačná doba hepatitídy A je niekoľko dní až týždňov. Je to obdobie, kedy pacient nemá prakticky žiadne príznaky hepatitídy a pritom je najinfekčnejší, teda riziko prenosu na iné osoby je vtedy najvyššie. Od ostatných hepatitíd sa hepatitída A líši tým, že končí veľmi často buď úplným uzdravením alebo zriedka smrťou, neprechádza do chronického štádia a po prekonaní zanecháva imunitu.
V í r u s o v á  h e p a t i t í d a  B je však oveľa nebezpečnejšia. Inkubačnú dobu má niekoľko mesiacov a prenáša sa sérom (krvou), pohlavným stykom, pri pôrode z matky na dieťa a zriedka aj telesnými tekutinami (sliny, moč, žlč, slzy).  
V í r u s o v á   h e p a t i t í d a  C patrí spolu s hepatitídou B medzi najčastejšie infekčné choroby dnešnej mládeže. Vyskytujú sa veľmi často u intravenóznych narkomanov a homosexuálov, ale i u tých heterosexuálov, ktorí striedajú svojich partnerov a s obľubou používajú netradičné sexuálne praktiky, pri ktorých môžu prísť do styku s krvou partnera. Jednou z možností prenosu oboch typov hepatitíd je aj piercing. Hepatitída C je niekoľkonásobne nákazlivejšia ako AIDS a minimálne tak nebezpečná, ak nie viac. Prenáša sa najčastejšie krvou, zriedkavo pri klasickom pohlavnom styku. Nevylučuje sa ani prenos po uštipnutí hmyzom, resp. nákaza od bezpríznakového nosiča vírusu.
V í r u s o v á   h e p a t i t í d a  D prebieha výlučne na teréne, teda u jedinca, ktorý bol alebo je postihnutý hepatitídou B.  
Klinický obraz vírusových hepatitíd sa líši podľa toho, či ide o akútnu alebo chronickú hepatitídu.  
U  a k ú t n y c h   v í r u s o v ý c h   h e p a t i t í d  býva často rozmanitý. Vírusová hepatitída je zradná v tom, že často prebieha tak, že postihnutý od tom ani nemusí vedieť. Takto môže prebiehať ktorákoľvek hepatitída. Tomuto hovoríme inaparentný priebeh. Druhým protipólom je priebeh fulminantný, ktorý je veľmi dramatický, končí často pečeňovým zlyhaním a smrťou. Takto môže prebiehať vírusová hepatitída A a B, prípadne D. Kým sa objavia príznaky hepatitídy u infikovaného človeka, uplynie určitý čas, čomu hovoríme inkubačná doba. Je to rôzne dlhé obdobie, počas ktorého sa vírus množí v organizme a napáda pečeňové bunky. Kým sa pečeň a imunitný systém ešte vedia proti tomuto napadnutiu brániť, navonok sa nemusí nič prejaviť. Až po zlyhaní tzv. kompenzačných mechanizmov sa objavujú príznaky hepatitídy  
Subjektívne príznaky sú spočiatku nešpecifické - malátnosť, únava, nechutenstvo a pod.
Objektívne príznaky sú zvýšená teplota, žltačka,  bolestivosť pod pravým rebrovým oblúkom prípadne zväčšená pečeň. V laboratórnom obraze dominuje zvýšená hladina žlčového farbiva (bilirubínu) a tzv. pečeňových testov - transamináz  (označovaných ako AST, ALT, GMT, ALP. Pozitívne sú tiež tzv. markery vírusových hepatitíd. Podľa typu hepatitídy ide o protilátky antiHAV IgM  (v akútnej fáze), antiHAV IgG (pri odoznievaní vírusovej hepatitídy A alebo po jej prekonaní). Pri podozrení na hepatitídu B sa vyšetrujú HBsAg (Ag-je skratka pre antigén), HBeAg (po jej prekonaní antiHBc, antiHBe a antiHBs). Pri hepatitíde C je to protilátka antiHCV a pri hepatitíde D antiHDV. Za účelom spresnenia, resp. overenia pozitivity markerov hepatitídy B a C sa ordinujú tzv. PCR vyšetrenia (HBV RNA PCR alebo HCV RNA PCR) Moč je pri hepatitíde tmavo sfarbený, pretože obsahuje vysoké množstvá tzv. urobilinogénu (zlúčenina bilirubínu, ktorá sa dostáva do moča pri postihnutí pečene, pretože táto nevie spracovať ponúkaný bilirubín z krvi). V sonografickom obraze nemusí byť nič typické, snáď sa môže zistiť ľahko zväčšená pečeň.
Klinický obraz asymptomatického nosičstva a chronických vírusových hepatitíd  nemusí byť nijako zvlášť nápadný. Asymptomatický nosič (to je potencionálne infekčný pacient, ktorému po prekonaní infekčnej hepatitídy B,C alebo D zostali v krvi pozitívne markery HBsAg alebo antiHCV) nemusí mať prakticky žiadne príznaky a pritom môže byť rovnako infekčný ako keby mal hepatitídu v akútnom štádiu.
C h r o n i c k á   h e p a t i t í d a  B resp. C majú v podstate podobné subjektívne a objektívne príznaky ako ktorákoľvek hepatitída. Rozvoj subjektívnych a objektívnych príznakov záleží od štádia, v ktorom sa chronická vírusová hepatitída diagnostikuje.
Subjektívne príznaky môžu byť spočiatku netypické, môže byť prítomná malátnosť, pocit nevýkonnosti, mierne zvýšená teplota najmä vo večerných hodinách, nechutenstvo, prípadne chudnutie.
Objektívne môže byť prítomná žltačka, zväčšená, na pohmat citlivá pečeň, v laboratórnom obraze dominujú najmä zvýšené hodnoty bilirubínov a pečeňových testov (tzv. transamináz - AST,ALT, ale i GMT a/alebo ALP). V moči je nález podobný ako pri akútnej hepatitíde.
Sonograficky sa takmer vždy zistí aspoň mierne zväčšená pečeň.
Liečba akútnej infekčnej hepatitídy patrí do rúk nemocničného infektológa (veľmi zriedka sa akútna infekčná hepatitída lieči doma, nakoľko nemožno predpokladať jej vývoj a môže hroziť riziko zlyhania pečene).
Režimové opatrenia
Kľud na lôžku by mal byť v akútnom štádiu samozrejmosťou.
Dietny režim pri akútnej hepatitíde sa prispôsobuje štádiu a aktivite ochorenia. Zo stravy je treba v zásade vylúčiť mastné a ťažko stráviteľné jedlá a alkohol, či iné dráždivé látky
(nikotín a kofeín). Uprednostňuje sa mliečna strava, ovocie a zelenina. Až po poklese aktivity ochorenia sa postupne pridáva mäso, najskôr varené, potom dusené, kuracie, prípadne teľacie.
Medikamentózna liečba sa tiež prispôsobuje štádiu choroby a rozsahu postihnutia pečene. V nemocnici väčšinou sú potrebné infúzie s obsahom výživných látok (glukózy, aminokyselín a pod.). Cez ústa sa podávajú lieky podporujúce činnosť pečene (napr.
s obsahom morskej cibule, fosfolipidov, vitamínov a pod.).
L i e č b a   c h r o n i c k e j   h e p a t i t í d y  záleží od štádia, typu a aktivity choroby. V rámci režimových opatrení by malo byť počas aktivity choroby na mieste fyzické šetrenie a dieta,  podobná ako pri akútnej hepatitíde. Okrem liekov, podporujúcich regeneráciu pečeňových buniek, vitamínov (najmä rozpustných v tukoch, teda A,D,E,K ) sa podávajú lieky na prevenciu alebo liečbu tzv. extrahepatálnych prejavov chronickej hepatitídy.
Zvláštnou súčasťou medikamentóznej liečby chronických hepatitíd sú kortikoidy a lieky podporujúce obranyschopnosť resp. urýchľujúce vylúčenie (elimináciu) vírusu hepatitídy z organizmu (tzv. imunomodulanciá, ku ktorým patrí aj interferón) Práve imunomodulačná liečba je v súčasnosti jedným z najefektívnejších liečebných postupov v tejto indikácií, hoci jej úspešnosť nepresahuje 60-70%.  
Prevencia vírusových hepatitíd spočíva predovšetkým v správaní sa jednotlivcov k svojmu okoliu. Promiskuitný spôsob života dnešnej mladej generácie (neviazaný sex a drogy) to je najlepší predpoklad nekontrolovaného šírenia infekčných hepatitíd. Vírus hepatitídy B je podľa odborných prameňov pritom asi stokrát nákazlivejší ako vírus AIDS !!!  
Aktívna imunizácia, teda preventívne očkovanie proti hepatitíde A a B je u nás povinné od detského veku. Očkovanie majú hradené poisťovňou tiež vybrané rizikové skupiny obyvateľstva podľa sociálnej situácie, povolania, resp. spôsobu života. Inak sa očkovanie vykonáva dobrovoľne za úhradu a na žiadosť pacienta. Používa sa špeciálna, najčastejšie kombinovaná vakcína, ktorá chráni zaočkovaného proti hepatitíde A i B súčasne. Očkovanie proti ostatným typom hepatitíd, žiaľ v súčasnosti nie je možné - zatiaľ nebola vyvinutá vhodná vakcína.
Pasívna imunizácia sa vykonáva po kontakte s osobou podozrivou alebo postihnutou infekčnou hepatitídou štandardným gamaglobulínom.      
Prognóza vírusovej hepatitídy A je väčšinou dobrá. Po prekonaní zanecháva imunitu a vo vysokom percente prípadov sa vyhojí úplne. Len malé percento prebieha veľmi dramaticky ako tzv. fulminantná hepatitída, ktorá často končí smrťou. Hepatitída B má prognózu o niečo horšiu. Hoci po prekonaní (ak sú prítomné tzv. antiHBs protilátky v primerane vysokom titre) tiež často zanecháva organizmus voči opätovnému vzplanutiu choroby odolným, na tento terén môže nasadnúť infekcia hepatitídou D. Ďalším rizikovým faktorom je nosičstvo HBsAg po jej prekonaní, prípadne prechod do chronickej hepatitídy B a následné zvýšené riziko vzniku cirhózy a rakoviny pečene. Nosičstvo antiHCV po prekonaní hepatitídy C je takmer pravidlom. Aj hepatitída C môže prejsť do chronickej formy, cirhózy pečene resp. rakoviny pečene.
Ako sa správať k svojmu okoliu po prekonaní hepatitídy B alebo C? Ak ste sa po prekonaní hepatitídy stali tzv. nosičom HBsAg alebo antiHCV, mali by ste sa k svojmu okoliu správať tak, ako keby ste mali akútnu hepatitídu. Pri bezpríznakovom nosičstve totiž nikdy nevedno, kedy choroba prepukne do akútneho štádia, preto sa títo pacienti považujú za potencionálne rizikových a majú byť pravidelne sledovaní infektológom alebo hepatológom. Na odbornom vyšetrení sa väčšinou doplnia aj ďalšie presnejšie testy pomocou tzv. PCR
(viď vyššie). Aj PCR negatívni pacienti by mali mať na zreteli, že choroba môže kedykoľvek prejsť do akútneho štádia. Nakoľko oba tieto typy hepatitídy sa prenášajú predovšetkým krvou, menej často pohlavným stykom alebo inými telesnými tekutinami, bežným kontaktom
nikoho infikovať nemôžete. Mali by ste však o vašom stave informovať členov vašej spoločnej domácnosti a/alebo komunity a všetkých vašich ošetrujúcich lekárov. Vaši blízki zo spoločnej domácnosti by mali byť vyšetrení praktickým lekárom na prítomnosť HBsAg alebo antiHCV a pri negatívnom HBsAg zaočkovaní proti hepatitíde B. Žiaľ proti hepatitíde C sa zatiaľ očkovacia látka neobjavila. Ak sa u niekoho z členov vašej domácnosti zistí pozitivita HBsAg alebo antiHCV, postup je rovnaký, aký ste absolvovali vy. V prvom rade je potrebné stav takéhoto pacienta konzultovať s hepatológom alebo gastroenterológom, ktorý urobí potrebné kroky. HBsAg alebo antiHCV pozitívna budúca matka môže preniesť vírus hepatitídy na dieťa pri pôrode alebo kojení. Preto sa u novorodencov týchto rizikových matiek ihneď po pôrode vyšetruje HBsAg alebo antiHCV a podľa ich výsledkov sa realizujú ďalšie opatrenia (očkovanie, prípadne ďalšie sledovanie stavu.)


POZRI:

Benígne hyperbilirubinémie
Cirhóza pečene
Choroby v gastroenterológií
Rady pacientom s ochoreniami pečene
Steatóza pečene
Vírusová hepatitída A (VHA)
Vírusová hepatitída B (VHB)
Vírusová hepatitída C (VHC)
Vírusová hepatitída E (VHE)



© 2001-2016 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.