Najbližší termín na endoskopiu v celkovej anestézii je 8. august. Všetky info sú v článku nižšie.

Nesľubujeme, že Vás vyliečime, ale urobíme všetko, čo môžeme, aby sa tak stalo.

Blog

Som jeden z prvých blogerov denníka SME, kde som blogoval v rokoch 2004 - 2014. Z tohto obdobia pochádzajú aj tieto články.
V súčasnosti blogujem na Denníku N.

Psychiatrický pacient v nepsychiatrickej ambulancii

   Na začiatku mojej lekárskej praxe som sa aj ja stretol s pacientkou, ktorú poznal snáď každý lekár v našom okrese. Pani Ida K., to meno si pamätám dodnes. Známa neurotička, ktorá vedela tak nasimulovať astmatický záchvat, že bol od toho skutočného prakticky na nerozoznanie. Nuž, ale pani Ide na tento záchvat zaberala aj obyčajná aqua pro injectione (teda sterilná voda na prípravu injekčných roztokov). Nakoniec umrela na rakovinu pľúc.
       Ak je o pacientovi, ktorý príde na inú ako psychiatrickú ambulanciu známe, že je liečený u psychiatra, je to pre lekára-nepsychiatra signál, že takýto pacient si bude vyžadovať špecifický prístup. Ale je vždy lepšie, ak je takáto informácia o pacientovi, vyšetrujúcemu lekárovi-nepsychiatrovi známa už vopred? V niektorých prípadoch to totiž môže lekára zvádzať k povrchnosti a bagatelizovaniu stavu pacienta a v diagnostike a liečbe ho upriamiť nesprávnym smerom.

   Aj psychiatrický pacient totiž môže mať organickú chorobu a niekedy aj veľmi vážnu, ktorej príznaky si môže neskúsený alebo nepozorný lekár zameniť za príznaky pri základnej psychiatrickej diagnóze.
   Sú však mnohí psychiatrickí pacienti, ktorí svoju chorobu alebo poruchu taja alebo si ju jednoducho nechcú pripustiť. S takými pacientmi je niekedy skutočne ťažká práca.
     Často sú nadmerne citliví, vyžadujú si okamžitý lekársky zásah aj pri ťažkostiach, ktoré si iní pacienti liečia obyčajne doma sami, bývajú hašteriví, s kverulantskými sklonmi. Veľmi často nie sú spokojní s navrhovanými vyšetrovacími postupmi, ktoré si žiadajú opakovane realizovať, konzultujú postup svojho lekára u celého radu ďalších odborníkov alebo na internete. Odlíšiť v takomto prípade chorého a doteraz zle liečeného pacienta od uvedenej skupiny pacientov je niekedy nad ľudské a lekárske sily. Vo vyslovovaní diagnostických záverov a stanovení liečebných postupov musí byť vtedy lekár zvlášť opatrný. Rozhodne nemôže vopred povedať nič, kým pacienta znova, možno aj po druhýkrát za deň, nevyšetrí.
   Ak telesné príznaky alebo choroby majú súvis s psychikou, resp. psychické alebo psychiatrické ochorenie ich priamo podmieňuje, hovoríme im somatoformné poruchy. V rámci týchto porúch sa u pacienta môžu vyskytnúť rozmanité príznaky, od prejavov tzv. neurovegetatívnej lability (nadmerné potenie, vnútorný nekľud, pocit „bolesti srdca, žalúdka", poruchy príjmu potravy, vyprázdňovania stolice, močenia a iné) až po tetániu, či poruchy srdcového rytmu, ba dokonca uvedené poruchy môžu vyústiť do organickej choroby, napr. mozgového alebo srdcového infarktu.
   S tzv. somatoformnými poruchami sa v nepsychiatrickej ambulancii stretávame často u pacientov s neurózami, depresiami alebo syndrómom závislosti na návykových látkach, či iných psychiatrických diagnózach.
   Lekár pri takýchto pacientoch skutočne nemá inú možnosť, ako opakovane sa utvrdzovať v tom, že momentálny stav pacienta si nevyžaduje zmenu liečby alebo urgentný lekársky zásah, či hospitalizáciu, a to aj za cenu opakovaného ordinovania často nepríjemných alebo drahých vyšetrení.
   Lekár-nepsychiater  musí pri liečbe takéhoto pacienta často intenzívne spolupracovať s pacientovým psychiatrom alebo psychológom a v neposlednom rade i s rodinou pacienta.
   Pre rodinu je takýto pacient často veľkou záťažou, pretože si takisto ako lekár, nedovolí brať príznaky svojho príbuzného na ľahkú váhu. Je ťažké určiť, či je vôbec možný triezvy pohľad rodiny na ťažkosti takéhoto pacienta. Asi to v praxi ani nie je možné. Horšie však je, ak postupne aj rodina preberie známky správania svojho príbuzného. Aj tu hrozí akýsi štoklohmský syndróm, len v inom poňatí. Ak si rodina nedokáže s takýmto pacientom poradiť, podriadi sa mu.
   Občas však aj takýto pacient dokáže potešiť, najmä ak lekár „trafí kliniec po hlavičke".
   Pred pár dňami som mal toľko roboty, že som nevedel kde mi hlava stojí. Zrazu sa mi vo dverách ordinácie objavil môj starý známy, pán G. Prišiel, samozrejme, bez objednania. Už som čakal, čo mi zase povie. Ešte ani nestihol otvoriť ústa, už som naňho spustil:
   „Pán G. nehnevajte sa, ale prečo ste sa neohlásili tak ako inokedy, teraz na Vás skutočne nemám čas, viete, že Vás nemôžem vybaviť medzi dverami..."
   Jeho reakcia bola prekvapujúca:
   "Nehnevajte sa pán doktor, iba som sa vám chcel poďakovať a povedať vám, že lieky, ktoré ste mi predpísali, výborne zabrali".

POZRI
Do čakárne

© 2001-2016 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.