Komplikácie lekárskej starostlivosti – časť I.
   Nikto si ich neželá a každý sa ich bojí. Stávajú sa rovnako začínajúcemu, ako skúsenému lekárovi. Ani jeden lekár, najmä taký, ktorý pri svojej práci musí vykonávať tzv. invazívne vyšetrenia alebo výkony, pri ktorých zasahuje do integrity organizmu, si nemôže byť istý, či ho takáto komplikácia nečaká práve pri prebiehajúcom výkone, ktorý až do tejto minúty vykonáva úplne bezchybne.
   Lekár, ktorý takéto zákroky vykonáva, si je veľmi dobre vedomý, že nepozná „dňa ani hodiny“, kedy sa mu takáto komplikácia môže prihodiť. Jednoducho musí byť na ňu pripravený 24 hodín denne. Čo sa však odohráva, ak sa takáto komplikácia vyskytne? Lekár v prvom rade prežíva obrovský stres, ktorý, chtiac-nechtiac musí potlačiť a venovať sa pacientovi. Nemá čas na svoje pocity, musí konať profesionálne a v prvom rade minimalizovať hroziace nebezpečenstvo, pretože akákoľvek komplikácia môže skončiť tým najhorším spôsobom. Ak pacienta na vyšetrenie, pri ktorom došlo ku komplikácii, sprevádzajú príbuzní (alebo ak sú dokonca prítomní pri samotnom výkone), má lekár o povinnosť navyše. Musí s profesionálnym prehľadom upokojiť príbuzných pacienta. Často to nie je ľahké a nie vždy sa to darí, najmä ak sám vie, že stav pacienta je vážny.
Komplikáciu musí lekár riešiť buď sám alebo za pomoci kolegov. Je to často tímová práca, pri ktorej nesmie nikto zlyhať. Ak sa komplikácia stala v ambulancii a pacient je riešený v nemocnici, malo by byť nepísanou povinnosťou lekára, ktorého sa týka, informovať sa o osude pacienta, prípadne ho osobne navštíviť a pri vhodnej príležitosti jemu a prípadne i jeho príbuzným veci primeraným spôsobom vysvetliť. Nie je to ľahká práca! Hoci v súčasnosti by každý pacient mal podpísať tzv. informovaný súhlas s výkonom, pri ktorom sa takáto komplikácia môže prihodiť, podpis pacienta lekára v žiadnom prípade pred následkami takejto komplikácie nechráni. Ak sa komplikácia vyrieši šťastne, pacient pri nej nezomrie alebo nemá trvalé následky, pre lekára to ešte nemusí znamenať koniec problémov. Podnet na prešetrenie správnosti lekárovho postupu nielen toho, ktorý viedol ku komplikácii, ale i toho, ktorý mal za úlohu odvrátiť jej najhoršie následky, môže prísť z viacerých strán. Takýto podnet môže okrem pacienta resp. jeho príbuzných podať aj patológ, resp. iný zdravotnícky, či nezdravotnícky subjekt.
Lekár, ktorému sa takáto komplikácia stane má pri rozhodovaní, ako ich riešiť, často k dispozícii sekundy, nanajvýš minúty. Vyšetrovacia komisia alebo súd niekedy aj roky. A lekár musí do vynesenia konečného ortieľu riadne pracovať, prípadne živiť rodinu. Stres, ktorý naďalej prežíva je zničujúci. Ale inú možnosť ako pracovať ďalej, asi nemá. Ak si je lekár vedomý, že neporušil žiadny predpis, nezostáva mu nič iné len čakať a veriť v spravodlivosť. Hoci v tomto prípade je z pohľadu pacienta o spravodlivosti vždy ťažké hovoriť.
O tom, ako by mal v takomto prípade postupovať pacient, prípadne jeho príbuzní, si povieme o pár dní.

(písané pred r. 2010 pre blog.sme.sk)


POZRI
Komplikácie lekárskej starostlivosti - časť II.
Komplikácie lekárskej starostlivosti - časť III




Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené