Som alkoholik. Čo s tým?
Ranné napínanie na zvracanie ustupuje po glgu „frndžalice", ale iba na pár minút. Raňajky? A načo? Veď o desiatej bude pivo. Pred obedom zas dúšok čohosi ostrého, po suchom narýchlo zjedenom obede zase pivo. A večerať asi nebude potrebné.
Alkoholici tento režim dôverne poznajú. Kým sa však dostanú tam, kam patria, teda na liečenie, prejde obyčajne veľa času. A žiaľ ani ženy nie sú v tomto výnimkou. Kedysi v našej nemocnici pracoval kolega, ktorý bol v časoch, keď začínal, teda asi pred tridsiatimi rokmi, veľmi šikovný. Primárom sa nikdy nestal aj vďaka svojej „láske", ktorá z neho ku koncu kariéry urobila hotovú trosku. Typický alkoholický výzor, vpadnuté oči, veľké brucho, zápach z úst. A jeho šéfstvo mu tento stav mlčky tolerovalo. Neviem, či mal v práci pre to niekedy nejaký problém, prípadne, či v takomto stave neposlal niektorého zo svojich pacientov na onen svet. Keď som sa však dozvedel, že má slúžiť so mnou, ak sa dalo, radšej som si vymenil službu. Nedávno som sa čosi podobné dozvedel o mladom kolegovi. Vraj sa to s ním v robote a najmä v službe v ostatnom čase nedalo vydržať. Nakoniec skončil ako pacient na jednom z oddelení, kde v minulosti pracoval. Či sa spamätá, nevedno. Pred pár týždňami som mal v ambulancii pacientku, ktorú mi poslala hematologička. Trápil som sa s ňou celý mesiac a presná diagnóza bola v nedohľadne. To, že má chorú pečeň som vedel už po prvom vyšetrení, ale z čoho, v tom som sa utvrdil až neskôr. Porobil som jej všetky možné aj nemožné bežné i drahé vyšetrenia a nič. Až jedného dňa prišla na vyšetrenie v stave, na ktorý moje antialkoholické senzory ihneď zareagovali. „Konečne!" pomyslel som si.
Pre takéto príležitosti mám už overený scenár, po ktorom sa väčšina pacientov k svojej slabosti aj prizná.
„...ja nie som policajt, ani Váš manžel, ja Vám neprikazujem, čo máte alebo nemáte piť, pijete za svoje a ničíte si svoje zdravie, mňa do toho naozaj nič nie je, ale uvedomte si, že ak klamete lekára, klamete seba. A lieky, za ktoré platíte, ak pijete, beriete úplne zbytočne..." Toto je len časť mojej „studenej sprchy", ktorú pri takýchto príležitostiach používam. A často dosť účinne. Samozrejme, musím vedieť čo a ku komu si môžem dovoliť a používam ju len vtedy, ak som si aspoň na 90% istý, že dôvod, pre ktorý ju použijem, je pravdivý. Často si musím alkoholizmus pacienta overovať z viacerých zdrojov. Niekedy sa mi dostane do uší takáto informácia úplne náhodne.
Hoci nie som odborník na liečbu závislostí, a teda ani alkoholizmu, často som ten, komu sa podarí podobných pacientov priviesť k rozumu. Zvlášť ma teší, ak sa mi to podarí u matky alebo otca rodiny. Niekedy musím byť aj tvrdý, ale s týmito pacientmi to často inak ani nejde. Aj minule chcel odo mňa jeden takýto pacient účinnejšiu liečbu. Odmietol som a dohodli sme sa, že ak dodrží slovo dostane ju, ale inak nie. No veľmi spokojný neodchádzal. Tak som zvedavý v januári na jeho pečeňové testy.
POZRI:
Mám hepatitídu. Čo s tým?
Choroby v gastroenterológii
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
