Sloboda výberu v slovenskom zdravotníctve-realita alebo fikcia?

   Slobodná voľba lekára napriek rôznym vykonaným a pripravovaným zmenám v zdravotníckej legislatíve zatiaľ existuje. Ako to však vyzerá v praxi?

   V ambulantnej sfére to síce ešte ako-tak funguje, otázkou však zostáva dokedy. Sú všeobecní lekári, ktorí majú vo svojej starostlivosti tak veľa pacientov, že ani pri najlepšej vôli si už ďalších vziať nemôžu. Kapacitne by to nezvládli, nehovoriac o tom, že veľká časť z nich je v dôchodkovom veku a ich pracovná výkonnosť prirodzene klesá. Na dedine je často iba jeden všeobecný lekár a tak je možnosť výberu obmedzená len pre mladšiu generáciu, ktorá si môže pri nespokojnosti vybrať lekára v inej lokalite, napr. v mieste svojho zamestnania.
   U lekárov - špecialistov je situácia s vekovým rozpätím síce lepšia, ale slobodný výber lekára je tu často paradoxne obmedzený zdravotnými poisťovňami, ktoré tzv. „nadlimitné" výkony špecialistovi jednoducho neuhradia. Ak sa mu teda nepodarí dohodnúť si s poisťovňou lepšie podmienky, možnosť, že by si ho v rámci slobodnej voľby vybral pacient sám, sa stáva pre neho nezaujímavá. A tak lekár -špecialista, hoci poskytuje kvalitné služby, o ktoré majú záujem aj pacienti z blízkeho, či vzdialeného okolia jeho ambulancie, ich jednoducho do svojej starostlivosti vziať nemôže, pretože by mu potom nezostali rezervy na pacientov z vlastného okresu. Hoci to žiadny zákon špecialistovi neprikazuje a rajonizácia zo zákona neexistuje, väčšina lekárov-špecialistov do svojej starostlivosti iných pacientov, ako tých z vlastného okresu neprijíma.
    Ak sa lekár, či už všeobecný alebo špecialista odvolá na zákon, ktorý mu umožňuje odmietnuť neurgentného pacienta, ak by tým prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie, nikto mu nedokáže, že koná protizákonne, ak si nechce vziať ďalšieho. Hoci pravý dôvod, prečo tak koná, môže byť iný. Žiadny slovenský a už tobôž nie zahraničný podnikateľ nie je štátom nútený pracovať zadarmo.
   Výnimkou je iba slovenský lekár.
   V nemocniciach je situácia ešte horšia. Hoci niektoré už zaviedli výber pôrodníka za poplatok, v iných odboroch to zatiaľ legálne nefunguje. Nemocnice sa bránia konštatovaním, že na to nevedia nájsť spravodlivý mechanizmus. Nuž, zrejme ho v súčasnej situácii ani tak skoro nenájdu. Lekári, ale i zdravotné  sestry z nich odchádzajú stále vo väčšom počte, a to už nielen tí skúsení, ale i mladí, ktorých považovali za perspektívnych a schopných nahradiť ich starších kolegov.
   Personál, ktorý roky pracoval v nemocnicach, odlákali lepšie podmienky súkromných ambulanciách,  záchranné služby alebo zahraničie. Hoci je situácia od regiónu k regiónu odlišná, vo všeobecnosti  kritická začína byť situácia napr. v oblasti anesteziológie a intenzívnej medicíny. Ide o oddelenia, na ktorých stojí a padá chod celej nemocnice. Štrajková pohotovosť ani byť nemusí. Budú sa prijímať a operovať iba urgentné prípady lebo jednoducho ich nebude mať kto liečiť. A tam kde nič resp. takmer nikto nie je, naozaj niet z čoho vyberať.
   Ak sa tento trend včas nezastaví príslušnou motiváciou tých, ktorí pracovať vedia a chcú, možno už o pár mesiacov príde čas, kedy na oddelení či klinike bude len primár s jedným sekundárom a jednou-dvomi zdravotnými sestrami.
   Zdá sa, že našej socialistickej vláde tento stav vyhovuje. Po návrhu na jednu poisťovňu by totiž vôbec neprekvapil návrh na jedného štátneho všeobecného lekára a jedného špecialistu v jednej odbornosti pre jeden okres. Veď šetriť sa predsa musí tak, aby to nepocítil pacient.
   Hlavne, že sloboda výberu lekára zostane zachovaná, aj keď iba na papieri. Vyberať totiž už o chvíľu nebude z koho.

(písané pre blog.sme.sk v r. 2007)

POZRI:
Do čakárne



Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené