Slovenské zdravotníctvo si (možno) začneme vážiť až keď okúsime iné

   Pred pár rokmi sa mi v mojej virtuálnej ambulancii objavila pacientka, Slovenka žijúca v Singapúre a opísala mi svoje zdravotné ťažkosti a ich riešenie tamojšími lekármi, sprvu som nevedel, čo jej mám odpovedať.     Keď  mi kolega, ktorý sprevádzal žiacke hokejové družstvo na zájazde vo Švédsku, rozprával, ako strávil päť hodín s chlapcom so zlomenou rukou na pohotovosti, kým sa mu stanovila diagnóza a poskytla liečba, nechcel som veriť vlastným ušiam.   

Jedna z mojich virtuálnych pacientiek, Slovenka, ktorá sa vydala a trvale žije v Taliansku, píše:

...cim dlhsie som tu, viac si obdivujem vas- nasich lekarov a viac mi idu na nervy nasi "vecne nepsokojny pacienti" (samozrejme nie vsetci). ale az tearz si uvedomujem, ze mnohi si nevazia nic z toho co maju a s oblubou sa navazaju do lekarov...Taliani ako pacienti v mnohom nemaju ani polku z toho co mame doma. Ale - maju velku uctu k lekarom. Nenadavuju a su pokojny (a lekari spatne maju uctu k nim)...

Vazne sa u teba caka 5-7 dni? To mas bude malo pacientov (nemyslim si) alebo mas vela roboty....V tom je velky rozdiel. U nas sa casto neobjednava, prides k lekarovi,  cakas v cakarni par hodin (a ako spravny slovak si ponadavas co tam ten lekar robi a preco si nesvinhe:-)). Zaujimave ze kazdy pacient chce aby si lekar svihol s tymi pacientami pred nim, ale aby sa poriadne zdrzal ked uz je vnutir on :-))).... Chcela by som vidiet co by slovaci, ktori sa tak radi stazuju, povedali keby neboli vysetreny hned v priebehu par hodin, ale az po par mesiacoch. :-))) Vies si to predstavit? Tu cakas mesiace - My sa vela stazujeme aj ked vlastne nie je dovod a cim som viac mimo SR, tym viac si uvedomujem ako sa mame dobre a ako si to malo vazime. Ale ja uz si to vazim a ucim to aj mojcih priatelov. Ti su vzdy sokovani, lebo si myslia, ze vsade je to urcite milonktrat lepsie, iba na Slovensku je to iste zle.A to nie je pravda (ono je to zle vsade .-))) zartujem. Tu ak chces aby sa ti venoval odbornik v priebehu 5-7 dni tak si zaplatis odbornika (do 24 hodin ta tu nevysetri nik). Kazdy odbor ma statneho doktora a potom ma sukromneho (takze este zvaz ci sa nechces prestahovat:-)). Na druhej strane na akutne pripady je tu pohotovost, ktora funguje ako v amerike-  24 hodin denne a je to plne vybavena nemocnia s roznymi odbornikmi na akutne stavy. Urobia ti vsetky potrebne vysetrenia a team niekolkych lekarov prekonzultuje tvoj stav. tym konci taliansky system zdravotnej starostlivost.

A teraz jeden paradox pristupu doktorov - Podla doktorov, cokolvek ti je, tak to z najvacsou pravdepodobnostu nebude vazne. To je asi dosledok celeho systemu. Ono asi by nikto nebral dobre, keby ti doktor povedal, ze to bude nieco vazne, ale na vysetrenie sa dostanes az o rok. Tak ti povedia na vacsinu veci, ze to nie je nic vazne. Vacsina chorob  je tu pokladana ze virus a treba to prelezat, alebo za stres a treba oddychovat. A teraz ten paradox - ludia tu sa menej boja chorob, su menej chori a tato oblast Talianska ma najvyssi pocet ludia vo veku nad 100 rokov v Europe. Ked mojej polovicke nieco je, tak si povie, ze to iste nebude nic vazne, zalahne do postele a pokorne caka az to prejde(nakolko to aj tak nic vazne nebude). Ked mu naposledy po 5 dnoch neprechadzali 40°C horucky, tak sa rozhodol zavolat! svojho doktora. Otazka pre teba - co u nas urobi doktor s takym pacientom? vezme mu aspon krv? Posle ho na nejake vysetrenia? Typujem ze ano. Tu? Doktor mu predpisal antibiotika, s tym ze to nebude nic vazne a koniec.

O írskom zdravotníctve mi napísala moja skutočná pacientka, ktorú som pred časom vyšetroval. Hoci žije trvale v Írsku, radšej navštevuje slovenských lekárov. Prečo, vyplynie z jej výpovede:

Navstivila som preto zaciatkom marca v Irsku 3 x vseobecneho lekara, ktory ma vsak bez dalsieho vysetrenia vybavil Difenom....

...Teploty sa vsak vratili, zhruba na piaty den po dobrati ATB. Navstivila som teda opat vseobecneho lekara -pre istotu ineho, ktory mi prehmatanim zistil napatie brusnej steny a bolestivost pod pravym rebrovym oblukom... lekar ma preto odoslal ihned na pohotovost, kde mi urobili RTG (hrudnika), odobrali mi krv - vraj v poriadku a poslali ma domov s receptom na Zoton - na 6 tyzdnov. ...
...O dva dni po gastroskopii som prisla na rad na dalsie vysetrenie, na ktore som cakala taktiez niekolko mesiacov,kde som vsak absolvovala len kozultaciu, bez dalsich vysetreni som odisla domov - len s upozornenim lekara, aby som ihned navstivila pohotovost, ak sa stav zhorsi. Netusim vsak, co mam pokladat za zhorseny stav. Lekar mi povedal, ze su dve moznosti : Bud su to upchate zlcovody, alebo gastritida... Kedze som mu opisala, ze bolesti nemam, akurat mam problem so zazivanim - neustale grgam, na lacno rano, pocas celeho dna, aj vecer...tak skonstatoval, ze by to mohol byt zlcovy kamen. Objednal ma na sono zlcnika - na august 2008....

Podobných príkladov mám zo svojej skutočnej i virtuálnej ambulancie dosť aj z iných krajín.
Nuž a čo dodať na záver?
   Uvedené príbehy určite nemožno generalizovať a nemožno tvrdiť ani to, že talianske, či írske zdravotníctvo je horšie, ako to slovenské. Treba sa len objektívne pozrieť na fakty.
Slovenský pacient asi so svojim zdravotníctvom nebude spokojný nikdy. Nestačí len frfľať v čakárni alebo sťažovať sa. Tam kde to možné je, treba pohnúť kostrou a najmä rozumom. Väčšina ambulancií všeobecných lekárov i špecialistov je už na Slovensku súkromných, rajonizácia platí len pre prvý kontakt a aj to pri zachovaní slobodnej voľby lekára.
   Tak konečne treba začať využívať aj túto možnosť v čo najväčšej miere. Len tak možno „donútiť" neschopných zdravotníkov, aby sa začali starať o dobro svojich pacientov.