Podrobnosti

Medicína a právo

máj 16,2015

Komplikácie lekárskej starostlivosti – časť III.
Ak robíte dobre, nikto sa nad tým nepozastaví, ak urobíte chybu, každý si to zapamätá. Toto anglické príslovie platí na komplikácie lekárskej starostlivosti do bodky. Tu sú niektoré nielen zo slovenskej, ale i zahraničnej lekárskej praxe.
Komplikácie sa nevyhýbajú ani profesorom
Renomovaný český pľúcny chirurg, pôvodom Slovák, dovolil príbuznej svojej pacientky, byť počas výkonu na operačnej sále. Čo čert nechcel, operácia sa skomplikovala a dcéra pacientky sa vyhrážala profesorovi žalobou.
Slávny rakúsky chirurg, ktorý operoval bývalého českého i slovenského prezidenta, sa musel zodpovedať za omyl, ktorý sa mu stal pri operácii, a síce zle prišité črevo. Dostal pokutu 25 000 rakúskych šilingov.
Vynikajúci český gastroenterológ robil kolonoskopickú polypektómiu. Výkon mu dal dosť zabrať, ale urobil ho „bez komplikácie“. Vzhľadom na problematickosť výkonu však pacienta ponechal na sledovanie na chirurgickej klinike. Večer mu to nedalo a zavolal na kliniku s otázkou, ako sa má pacient. „Dobře, pane profesore, už je po operaci“, znela lakonická odpoveď službukobajúceho chirurga. Diagnóza: perforácia čreva v mieste polypektómie. Ten istý profesor, vtedy ešte mladý asistent sa húževnato pripravoval na endoskopické vyšetrenie žlčových ciest (tzv. ERCP) a odstránenie kameňa zo žlčovodu endoskopickou cestou. Absolvoval školenie v Nemecku u slávneho profesora Demlinga. Doma bolo všetko pripravené na hladký priebeh výkonu. Výkon sa konal, ale skončil komplikáciou – perforáciou žlčových ciest. Dôsledkom tejto komplikácie bol pre mladého asistenta dištanc od svojho nadriadeného od uvedeného výkonu na niekoľko rokov. Tak sa potom stalo, že prvenstvo v tomto výkone v rámci bývalého Československa putovalo na Slovensko. Výkon ako prvý u nás urobil terajší profesor Vavrečka v roku 1982.

Školitelia s komplikáciami „v priamom prenose“
Na školení z gastrointestinálnej endoskopie bol mladý, začínajúci, ale veľmi šikovný kolega. Už čakal iba na zapísanie školenia do indexu, ale bolo treba vyšetriť ešte jedného pacienta. Školiteľ požiadal kolegu, aby ho začal vyšetrovať. Kolegovi sa asi na pacientovi niečo nepáčilo, alebo zaúradoval šiesty zmysel, pretože nakoniec pacienta vyšetroval školiteľ. Neuplynulo ani pár minút od začiatku kolonoskopie a školiteľ zavolal na kolegu: „No poď sem Miro, tak keď si už tu, teraz máš školenie kompletné“. Školiteľovi sa „podarilo“ urobiť pneumatickú perforáciu konečníka.

Školenie gastroenterológov v endoskopii žlčových ciest (ERCP) prebiehalo celkom pokojne. Jedného dňa však namiesto školiteľa prišla jeho asistentka. Školiteľ ráno pred začiatkom ERCP pri klasickej gastroskopii perforoval pažerák. Zhodou okolností pacientom bol asistent lekárskej fakulty.

Koniec dobrý, všetko dobré
Ráno mi volala sestrička kolegu, že jej svokor včera jedol šunku a odvtedy má problémy s hltaním. Dohodli sme sa, že príde na gastroskopiu. V prechode medzi žalúdkom a pažerákom som objavil príčinu jeho ťažkostí, poriadny kus šľachovitej (asi maďarskej) šunky. Do žalúdka sa vsunúť nedal, lebo bol taký veľký, že by tam mohol spôsobiť ďalšie komplikácie. Horko-ťažko sa mi ho podarilo zachytiť do inštrumentu a chcel som ho vytiahnúť cez pažerák von. Nešlo to ani po dobrom, ani po zlom. Ani hladko, ani násilím (samozrejme, nie veľkým). Už sa mi v hlave odohrával krízový scenár. Keď som už bol so silami a trpezlivosťou v koncoch, asi po 30-minútovom trápení pacient zrazu zakašľal. Využil som ten moment a podarilo sa mi z pažeráka vytiahnúť nielen inkriminovaný kus šunky v Dormia košíčku (to je ten inštrument, ktorý som mal navyše požičaný od kolegyne, stojí 10 000 Sk a ak by pacienta musel riešiť chirurg, asi by sa natrvalo poškodil), ale i neporušený gastroskop. Pacient sa usmieval a ja, keď som sa pozrel na to čudo, čo som mu vytiahol, v prvej chvíli som mal dojem, že som mu vytrhol hrtan aj s hlasivkami. Ale zrazu sa ozvalo: „Köszönöm, doktor úr“ Tak som si vydýchol a išiel som vyšetrovať ďalšieho pacienta.

Ak ste v tomto príspevku našli slová, ktorým nerozumiete, ich výklad nájdete na mojej webstránke.
                                                         K O N I E C


(písané pred r. 2010 pre blog.sme.sk)


POZRI:
Komplikácie lekárskej starostlivosti – časť I.
Komplikácie lekárskej starostlivosti – časť II.


Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2020 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené

Podrobnosti

Medicína a právo

máj 16,2015

Komplikácie lekárskej starostlivosti – časť II.
Snáď neexistuje lekárska špecializácia, ba ani krajina vo svete, kde by sa v lekárskej praxi nestávali žiadne komplikácie. Sú súčasťou lekárskej praxe kdekoľvek vo svete. Hoci percento, resp. promile týchto komplikácií možno minimalizovať dostatočnou prípravou lekára i pacienta na výkon, aj keď sú splnené všetky potrebné podmienky, to ešte neznamená, že ku komplikácii nemôže prísť. V medicíne nie vždy platí, že dva a dva sú štyri. Riziko komplikácií a frekvencia ich výskytu jednoznačne stúpa s náročnosťou lekárskeho výkonu a dispozíciou pacienta naň. V praxi sú časté situácie, keď sa lekár musí rozhodnúť aj napriek určitým rizikám výkon urobiť, pretože jeho výsledok je potrebný buď na zlepšenie kvality života alebo ďalšiu úspešnú liečbu pacienta.
Nezastupiteľné miesto v príprave pacienta má rozhovor a informovaný súhlas pred lekárskym výkonom. Ak pacient poučenie podpíše, pre lekára to síce znamená určitú ochranu, ale nie absolútnu. Ak sa mu stane komplikácia, informovaný súhlas ho zodpovednosti za ňu nezbavuje, hoci ak by ho nemal od pacienta podpísaný, porušil by tým ustanovenie § 6 Zákona č. 576/2004 Z.z. čím by sa mohol vystaviť aj trestnoprávnej zodpovednosti. Zákon síce podpis explicitne neprikazuje, ústna forma súhlasu, bez príslušnej obrazovej alebo
zvukovej dokumentácie, by sa v praxi dokazovala len veľmi ťažko. Samotné poučenie a dokumentovaný informovaný súhlas však výskyt komplikácii neminimalizuje.
Čo má robiť pacient, prípadne jeho príbuzní, ak už k takejto nepríjemnej situácii dôjde? Ono je to síce ťažké, ale mal by sa správať presne tak, ako jeho lekár. Zachovať si chladnú hlavu a snažiť sa o to isté, o čo ide aj lekárovi. Teda všetkými dostupnými prostriedkami minimalizovať rozsah škôd na svojom zdraví, ktoré mu komplikácia lekárskeho výkonu spôsobila. V praxi to znamená neznervózňovať a nezdržiavať lekára zbytočnými otázkami a riadiť sa jeho pokynmi. Ak pacient vidí, že lekár má skutočnú snahu odvrátiť hroziace nebezpečenstvo a dostať zdravotný stav pacienta do normálu, mal by mu v tom pomôcť aspoň svojou trpezlivosťou.
Po vyriešení komplikácie, nech už skončila akokoľvek, by malo nasledovať stretnutie pacienta resp. jeho príbuzných s lekárom. Mali by hľadať spoločné riešenie, ktoré by aspoň čiastočne zmiernilo utrpenie pacienta počas, resp. po komplikácii lekárskej starostlivosti.
Ak nedošlo k úmrtiu alebo trvalým následkom na zdraví pacienta a ak má pacient a jeho rodina pocit, že lekár pre odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva a minimalizáciu následkov komplikácie urobil maximum, je vhodné, ak sa situácia rieši podľa § 421a Občianskeho zákonníka a Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť...
Podľa §421a Občianskeho zákonníka je za škodu zodpovedný každý zdravotnícky pracovník alebo zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa takáto udalosť stala a tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Zákon č. 437/2004 Z.z. vymedzuje presný postup a bodovo resp. finančne ohodnocuje každú takúto komplikáciu nielen lekárskej starostlivosti. Hoci úkony, ktoré sú spojené s realizáciou a naplnením litery uvedených zákonov, môže pacient urobiť aj sám, je vhodné túto činnosť zveriť advokátovi. Ten vykoná príslušné kroky a zabezpečí aj konečné riešenie formou finančnej náhrady pre poškodeného pacienta v zmysle platnej legislatívy.
Každý neštátny lekár má pre podobné prípady uzatvorenú povinnú poistku v komerčnej poisťovni, ktorá vo väčšine prípadov uvedenú škodu za neho pacientovi nahradí.
Ak komplikácia skončila vyššie uvedeným spôsobom, podávať sťažnosti na prešetrovanie postupu lekára na príslušné inštitúcie (napr. Úrad pre dohľad, či Krajský úrad alebo lekársku komoru) len zbytočne predĺži čas čakania pacienta na náhradu za bolesť a prípadné sťaženie spoločenského uplatnenia.
Iná situácia nastáva, ak komplikácia skončila trvalými zdravotnými následkami alebo smrťou pacienta. Tu už ide o trestnoprávnu zodpovednosť a jej riešeniu cez uvedené inštitúcie a orgány činné v trestnom konaní sa prakticky nemožno vyhnúť.

(písané pred r. 2010 pre blog.sme.sk)

POZRI
Komplikácie lekárskej starostlivosti – časť I.
Komplikácie lekárskej starostlivosti – časť III.


Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2020 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené

Podrobnosti

Medicína a právo

máj 16,2015

Komplikácie lekárskej starostlivosti – časť I.
   Nikto si ich neželá a každý sa ich bojí. Stávajú sa rovnako začínajúcemu, ako skúsenému lekárovi. Ani jeden lekár, najmä taký, ktorý pri svojej práci musí vykonávať tzv. invazívne vyšetrenia alebo výkony, pri ktorých zasahuje do integrity organizmu, si nemôže byť istý, či ho takáto komplikácia nečaká práve pri prebiehajúcom výkone, ktorý až do tejto minúty vykonáva úplne bezchybne.
   Lekár, ktorý takéto zákroky vykonáva, si je veľmi dobre vedomý, že nepozná „dňa ani hodiny“, kedy sa mu takáto komplikácia môže prihodiť. Jednoducho musí byť na ňu pripravený 24 hodín denne. Čo sa však odohráva, ak sa takáto komplikácia vyskytne? Lekár v prvom rade prežíva obrovský stres, ktorý, chtiac-nechtiac musí potlačiť a venovať sa pacientovi. Nemá čas na svoje pocity, musí konať profesionálne a v prvom rade minimalizovať hroziace nebezpečenstvo, pretože akákoľvek komplikácia môže skončiť tým najhorším spôsobom. Ak pacienta na vyšetrenie, pri ktorom došlo ku komplikácii, sprevádzajú príbuzní (alebo ak sú dokonca prítomní pri samotnom výkone), má lekár o povinnosť navyše. Musí s profesionálnym prehľadom upokojiť príbuzných pacienta. Často to nie je ľahké a nie vždy sa to darí, najmä ak sám vie, že stav pacienta je vážny.
Komplikáciu musí lekár riešiť buď sám alebo za pomoci kolegov. Je to často tímová práca, pri ktorej nesmie nikto zlyhať. Ak sa komplikácia stala v ambulancii a pacient je riešený v nemocnici, malo by byť nepísanou povinnosťou lekára, ktorého sa týka, informovať sa o osude pacienta, prípadne ho osobne navštíviť a pri vhodnej príležitosti jemu a prípadne i jeho príbuzným veci primeraným spôsobom vysvetliť. Nie je to ľahká práca! Hoci v súčasnosti by každý pacient mal podpísať tzv. informovaný súhlas s výkonom, pri ktorom sa takáto komplikácia môže prihodiť, podpis pacienta lekára v žiadnom prípade pred následkami takejto komplikácie nechráni. Ak sa komplikácia vyrieši šťastne, pacient pri nej nezomrie alebo nemá trvalé následky, pre lekára to ešte nemusí znamenať koniec problémov. Podnet na prešetrenie správnosti lekárovho postupu nielen toho, ktorý viedol ku komplikácii, ale i toho, ktorý mal za úlohu odvrátiť jej najhoršie následky, môže prísť z viacerých strán. Takýto podnet môže okrem pacienta resp. jeho príbuzných podať aj patológ, resp. iný zdravotnícky, či nezdravotnícky subjekt.
Lekár, ktorému sa takáto komplikácia stane má pri rozhodovaní, ako ich riešiť, často k dispozícii sekundy, nanajvýš minúty. Vyšetrovacia komisia alebo súd niekedy aj roky. A lekár musí do vynesenia konečného ortieľu riadne pracovať, prípadne živiť rodinu. Stres, ktorý naďalej prežíva je zničujúci. Ale inú možnosť ako pracovať ďalej, asi nemá. Ak si je lekár vedomý, že neporušil žiadny predpis, nezostáva mu nič iné len čakať a veriť v spravodlivosť. Hoci v tomto prípade je z pohľadu pacienta o spravodlivosti vždy ťažké hovoriť.
O tom, ako by mal v takomto prípade postupovať pacient, prípadne jeho príbuzní, si povieme o pár dní.

(písané pred r. 2010 pre blog.sme.sk)


POZRI
Komplikácie lekárskej starostlivosti - časť II.
Komplikácie lekárskej starostlivosti - časť III




Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené