Najbližší termín na endoskopiu v celkovej anestézii je 8. august. Všetky info sú v článku nižšie.

Nesľubujeme, že Vás vyliečime, ale urobíme všetko, čo môžeme, aby sa tak stalo.

Matky dokážu aj "nemožné"

   Minulý rok som sa pri svojej práci zoznámil s dvomi matkami. Hoci medzi oboma boli zjavné rozdiely, jedno mali obe spoločné. Pre svoje choré deti dokázali urobiť zdanlivo nemožné veci.
   Príbeh syna tej prvej začal asi pred dvadsiatimi rokmi. V tom čas bol pre problémy s vyprázdňovaním stolice, hospitalizovaný na detskej klinike v Bratislave. Presnú diagnózu sa mu síce nepodarilo stanoviť, ale istý múdry kolega prišiel na to, že mu pomáha liek (s účinnou látkou distigmin bromid), ktorý však v tom čase bolo ťažké zohnať. Na lieky z tzv. kapitalistického zahraničia bolo treba súhlas primára, prednostu alebo riaditeľa zdravotníckeho zariadenia. Po dlhých tortúrach sa jej povolenie na liek nakoniec podarilo vybaviť. Ku mne na ambulanciu prišla so synom preto, lebo liek už dlhšiu dobu nebral. Nemal mu ho kto totiž napísať. Liek je našťastie u nás stále na trhu, ale môže ho podľa kategorizácie liekov predpísať iba urológ alebo neurológ, nie však gastroenterológ ani internista a nieto ešte praktický lekár. Napriek tomu, že som sa snažil objasniť príčinu zápchy tohto mladého muža, vykonanými vyšetreniami vrátane hospitalizácie, sa mi to nepodarilo. V prepúšťacej správe však stálo čierne na bielom, že mu odporúčajú užívať uvedený liek. Zúfalá matka teda prišla za mnou, aby som jej liek pre syna predpísal. To som však vzhľadom na spomínané obmedzenie v kategorizácií liekov nemohol urobiť. Dosť dlho mi trvalo, kým som jej to vysvetlil, ale riešenie sme predsa našli. Napísal som správu pre revíznu lekárku pacientovej poisťovne, ktorá na základe môjho nálezu dala súhlas na predpisovanie lieku neurologičke. Jej som tiež poslal správu s číslom diagnózy, ktoré by mohlo "sedieť" na danú chorobu pacienta. To však, samozrejme, musela byť neurologická a nie gastroenterologická diagnóza, hoci pacient trpel na gastroenterologické a nie neurologické ťažkosti. To aby bol aj vlk sýty, aj ovca celá. Liek mu našťastie pomáha, ale kým sa doplní táto indikácia a povolenie na jeho predpis do kategorizácie liekov aj pre gastroenterológa, vymenia sa možno ešte aj traja ministri zdravotníctva. Hlavne, že každé tri mesiace sa kategorizácia liekov novelizuje.
   Druhú matku ani jej syna som vlastne nikdy nevidel. Jeho nešťastná matka mi napísala pred pár mesiacmi do mojej virtuálnej ambulancie, lebo si už nevedela rady so slovenskou zdravotníckou byrokraciou. Syn od detstva trpí na celiakiu, ale nemal ju potvrdenú endoskopickým vyšetrením tenkého čreva s odberom vzorky sliznice na histologické vyšetrenie, ale len klinicky. Samozrejme, predpisy hovoria striktne, že táto diagnóza musí byť potvrdená týmto spôsobom, inak pacient nemá nárok na žiadne úľavy spojené s touto chorobou, a teda ani na preukaz zdravotne ťažko postihnutého (ZŤP). Navyše ak pacient roky poctivo dodržiava diétu, toto histologické vyšetrenie je už z hľadiska stanovenia diagnózy bezpredmetné, nakoľko vo väčšine prípadov dochádza k úplnej úprave makroskopických i mikroskopických zmien sliznice tenkého čreva. Ak by syn pacientky toto vyšetrenie absolvoval teraz, človek, neznalý problematiky, by ho mohol vyhlásiť za zdravého, čo by nebola pravda. Ak by bol nález normálny, svedčilo by to len o tom, že pacient roky poctivo dodržiaval bezlepkovú diétu. Z popisu priebehu synovej choroby, ktorý mi matka do mojej virtuálnej ambulancie poslala, som o správnosti diagnózy jej syna nemal najmenšie pochybnosti. Odporúčal som jej teda obrátiť sa na hlavného odborníka MZ SR pre gastroenterológiu, ktorý potvrdil moju úvahu a správnosť stanovenej diagnózy. Prípad pacienta som konzultoval aj s kolegyňou, ktorá je jednou z najlepších, ak nie najlepšou slovenskou odborníčkou na túto chorobu. Tiež mi potvrdila môj názor. S matkou pacienta som bol stále vo virtuálnom kontakte. Poradil som jej tiež, že ak by to ani teraz nevyšlo, prípad treba medializovať. O prípad jej syna sa začala zaujímať redaktorka STV. Nakoniec posudkový lekár zmenil názor a jej syn preukaz ZŤP dostal.
   Žiaľ, podobných prípadov je v ostatnom čase na našom prebyrokratizovanom Slovensku neúrekom. A nielen v zdravotníctve.

POZRI:
Do čakárne




© 2001-2018 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.