Rakovina hornej časti tráviacej trubice

Slovo „rakovina“ naháňa každému z nás strach, bez ohľadu na to, či ide o človeka vzdelaného a informovaného alebo o človeka, ktorý sa o svoje zdravie, kým ho má, neveľmi zaujíma. Odbúrať strach z rakoviny je možné, chce to však istú mieru informovanosti populácie, aby tomuto ochoreniu mohla predchádzať tam, kde to je možné. Rakovina tráviacej trubice je jednou z tých lokalít tohto ochorenia, kde sa účinnými preventívnymi opatreniami dá jej výskyt podstatne znížiť.

Rakovina pažeráka
sa vyskytuje častejšie u mužov ako u žien a v ostatných rokoch sa jej lokalizácia posúva smerom do dolných častí pažeráka, čo je z hľadiska liečby dobré, avšak samotný výskyt rakoviny pažeráka stúpa, čo už je menej dobrá správa. V tomto sa však dostávame na úroveň vyspelých štátov.

Rizikové faktory rakoviny pažeráka sú najmä v strave a našich zlozvykoch. Časté pitie koncentrovaných alkoholických alebo i horúcich alebo kyslých nealkoholických nápojov (kávy, čaju), častá konzumácia príliš korenených jedál a fajčenie zvyšujú výskyt rakoviny pažeráka aj u slovenských pacientov. Zvýšený výskyt rakoviny pažeráka podporuje aj obezita, zvýšená konzumácia tukov, bielkovín, soli a toxické látky v potrave. Tie sa do nej dostávajú starnutím (napr. plesne a produkty hniloby z ovocia). Hnojením (dusitany), či úpravou –údením grilovaním (benzpyrén a podobné rakovinotvorné látky) Ak sa tieto rizikové faktory navzájom kombinujú, prípadne sa v strave jednotlivca vyskytujú príliš často, riziko poškodenia sliznice pažeráka s následnými chronickými zápalovými zmenami a ich prechodom do rakoviny je oveľa vyššie.

Varovné príznaky rakoviny pažeráka sa často objavujú až vtedy, keď je už neskoro. K najhlavnejším patrí občasné alebo trvalé pálenie v pažeráku, s návratom kyslého alebo horkého obsahu do pažeráka v častých intervaloch, zvlášť po jedle alebo v noci, prípadne zápach z úst. Ak sa už objaví porucha hltania alebo bolesť pri hltaní a pacient vie obyčajne presne popísať, kde v hrudníku resp. v pažeráku cíti bolesť alebo zastavenie sústa, obyčajne je nádor už v pokročilom štádiu. Podobne tomu aj v prípade, ak sa k uvedeným príznakom pridruží chudnutie. Pacient by im preto mal venovať maximálnu pozornosť. Ak má nad 30 rokov a príznaky trvajú dlhšie ako 2-4 týždne, najmä ak neustupujú po úprave životosprávy, teda vynechaní všetkých vyššie spomenutých jedál a nápojov, ktoré stav zhoršujú, prípadne po voľne dostupných liekoch, mal by sa čo najskôr dostať na gastroenterologické vyšetrenie a ezofagogastroskopiu neodkladať.
Diagnostika je veľmi rýchla a jednoduchá – gastroskopicky sa podozrenie na túto diagnózu zistí už pohľadom a diagnóza sa spresní po histologickom vyšetrení odobratých vzoriek z postihnutého miesta pažeráka. Podľa potreby sa doplní rtg pasáž pažerákom a CT, prípadne endosonografia.

Prevencia vzniku rakoviny pažeráka aj celej tráviacej trubice, tak ako u ostatných ochorení, sa delí na primárnu (sem patria opatrenia, ktorými môžeme priamo zamedziť vzniku rakoviny tým, že vylúčime alebo aspoň minimalizujeme také vplyvy prostredia a stravovacích návykov na náš organizmus, ktoré výskyt rakoviny tráviacej trubice podporujú) a sekundárnu (pravidelné sledovanie a odstraňovanie alebo minimalizovanie vplyvu takých chorobných procesov, ktoré predchádzajú vzniku rakoviny tráviacej trubice. Keďže primárna prevencia rakoviny tráviacej trubice je v zásade pri ochoreniach jednotlivých jej orgánov veľmi podobná, budeme sa jej venovať v závere tohto článku.

Sekundárna prevencia rakoviny pažeráka spočíva predovšetkým v pravidelných (tzv. dispenzárnych) kontrolách takých ochorení pažeráka, ktoré buď priamo vedú k rakovine pažeráka alebo je pri nich riziko výskytu rakoviny pažeráka zvýšený. Takéto ochorenia sa nazývajú prekancerózy. V oblasti pažeráka k nim patria napr. nezhubné nádory, tzv. Barretov pažerák (posun výskytu „žalúdkovej“ resp. „črevnej“ sliznice do pažeráka smerom k ústam, teda výskyt tzv. intestinálnej metaplázie v pažeráku) Refluxová choroba pažeráka môže viesť k vývoju Barretovho pažeráka, preto tiež podlieha dispenzarizácii.
Rakovina žalúdka má v ostatných rokoch klesajúci výskyt aj na Slovensku. Rizikové faktory sú u nej podobné, ako pri rakovine pažeráka, uvedené vyššie.Varovné príznaky sa dostavujú podobne, ako pri rakovine pažeráka, pomerne neskoro. Spočiatku to môže byť iba občasné pálenie v hornej časti brucha, nalačno alebo po jedle, či v noci, teda príznaky podobné vredovej chorobe. Ak pacient trpí na toto ochorenie, väčšinou si myslí, že sa mu obnovil vred, dá si predpísať lieky, ktoré užíva a na gastroskopiu príde až vtedy, keď mu liečba nezaberá a stav trvá niekoľko mesiacov alebo sa k páleniu pridruží vracanie, nechutenstvo, či chudnutie. To je už obyčajne neskoro. Ak je nádor uložený v oblasti vtoku alebo výtoku potravy zo žalúdka a tento priestor upcháva, príznaky sa obyčajne prejavia skôr a v popredí je často vracanie nestrávených zvyškov potravy, niekedy s prímesou čerstvej krvi. Pri jeho uložení na miestach, kde „nezavadzia“, teda na niektorej zo stien žalúdka, sa príznaky, nútiace pacienta navštíviť lekára, dostavujú pomerne neskoro a pri stanovení diagnózy je ochorenie už v pokročilom štádiu.

Diagnostika v počiatočnom štádiu sa dá urobiť výlučne podrobnou endoskopickou prehliadkou žalúdka. Endoskopia môže odhaliť nielen pokročilé, ale aj začínajúce formy rakoviny žalúdka, ktoré sa dajú liečiť buď endoskopicky alebo i operačne, ale podstatné je, že majú pri zachytení v takomto štádiu veľmi dobrú prognózu. Počiatočné štádium rakoviny žalúdka môže imitovať drobný vriedok alebo malú vyvýšeninu na sliznici žalúdka. Z každej takejto nepravidelnosti na sliznici sa musí odobrať niekoľko vzoriek na histologické vyšetrenie, aby sa včasné štádium rakoviny žalúdka neprehliadlo. Gastroskopia v takomto prípade môže trvať o niečo dlhšie, ako je obvyklé a lekár na to pacienta upozorní. Trpezlivosť pacienta je v tomto prípade veľmi žiadúca a lekárovi veľmi uľahčí prácu.

Pokročilé štádium rakoviny žalúdka má obraz vredu alebo tvrdej neforemnej masy na sliznici žalúdka. Z takejto formy rakoviny žalúdka obyčajne stačí odobrať tri-štyri vzorky, takže vyšetrenie sa väčšinou nepredlžuje. Ďalší postup po histologickom potvrdení diagnózy záleží od toho, či je nález vhodný na endoskopické alebo chirurgické riešenie. V prípade potreby sa okrem laboratórnych testov doplní sonografia prípadne CT brušných orgánov alebo aj endosonografia.
Prevencia rakoviny žalúdka – primárna i sekundárna bude popísaná nižšie.

Rakovina tenkého čreva je veľmi zriedkavá a jej príznaky nešpecifické.
Rizikové faktory okrem vyššie uvedených, zahŕňajú nízky obsah vlákniny v potrave, čo je spoločným menovateľom aj pre rakovinu hrubého čreva, čo bude uvedené neskôr. Varovné príznaky sa často dostavujú neskoro a sú pomerne nešpecifické. Môže to byť nafukovanie po jedle alebo aj bez súvislosti s príjmom potravy, napínanie na vracanie, zápach z úst napriek dodržiavaniu hygieny, tlak v bruchu pri vyprázdňovaní, či pocit sťaženého trávenia. 
Diagnostika je pomerne obtiažna. Základnou metódou je enteroskopia. Je to v podstate podobný výkon ako gastroskopia, len prístroj má väčšiu dĺžku a je špeciálne upravený na vyšetrenie tenkého čreva (napr. dvojbalónkový enteroskop). Klasické RTG metódy sa už v diagnostike rakoviny tenkého čreva využívajú len veľmi zriedka, aj to len ako doplňujúce alebo tam, kde nie je možnosť enteroskopie, či CT alebo MR enteroklýzy. Najnovšou metódou, ktorá dokáže odhaliť rakovinu tenkého čreva aj tam, kde sa endoskopom vyšetrujúci nedostane, je kapsulová endoskopia. Tá sa obyčajne indikuje až vtedy, keď trvá podozrenie na rakovinu tenkého čreva a inými vyšetrovacími metódami sa ju nepodarilo odhaliť.

Prevencia rakoviny tráviacej trubice, tak ako u všetkých nádorov, sa delí na primárnu a sekundárnu. Primárna spočíva vo vylúčení takých škodlivých vplyvov z prostredia a životosprávy, ktoré vznik rakoviny tráviacej trubice buď priamo vyvolávajú alebo výraznou mierou podporujú jeho vývoj a vznik.

Primárna prevencia zahŕňa vylúčenie nežiadúcich vplyvov prostredia, tzv. karcinogénnych látok z potravy (plesne, dusitany, benzpyrén a ďalšie), úpravu životosprávy, najmä vylúčenie fajčenia, obmedzenie konzumácie koncentrovaného alkoholu a horúcich jedál a nápojov (platí najmä pre rakovinu pažeráka a žalúdka), úpravu telesnej hmotnosti (prevenciu a liečbu obezity), dostatočnú fyzickú aktivitu a vyšší konzum vlákniny, ovocia a zeleniny.  V ostatnom čase sa veľa diskutuje o tzv. chemoprevencii rakoviny hrubého čreva užívaním nízkych dávok kyseliny acytylosalicylovej. Jej užívanie je výhodné u pacientov, ktorí okrem vyššie uvedených rizikových ochorení (napr. polypov hrubého čreva) trpia zároveň na iné choroby, pri ktorých je užívanie kyseliny acetylisalicylovej žiadúce, napr. stavy po mozgovom alebo srdcovom infarkte, pľúcnej embólii alebo žilovej trombóze.

Sekundárna prevencia spočíva predovšetkým v odstraňovaní nezhubných polypov a pravidelnom sledovaní takých histologických zmien na sliznici tráviacej trubice alebo chorôb (tzv. prekanceróz), ktoré priamo alebo nepriamo vedú k rakovine v tejto lokalizácii. Ak na takúto chorobu trpíte, váš gastroenterológ vás o nej a o potrebe pravidelných kontrol bude informovať. Absolvovať však tieto kontroly už musíte vo vlastnom záujme sami.

Ak pacient má diagnostikovanú prekancerózu v hornej alebo dolnej časti tráviacej trubice a má ťažkosti, ktoré by mohli budiť podozrenie na rakovinu v uvedenej lokalizácii, nemal by čakať na dátum pravidelnej kontroly, ale objednať sa u gastroenterológa čo najskôr.

Kombináciou uvedených opatrení primárnej a sekundárnej prevencie je možné znížiť percento výskytu rakoviny tráviacej trubice. K tomu je však potrebná úzka spolupráca lekára a pacienta. Obaja by mali mať ten istý záujem. Zdravie pacienta a zdravie populácie.

POZRI:
Rady pacientom s ochoreniami pažeráka
Rakovina hrubého čreva a konečníka


 

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.   

© 2001-2022  jozef.klucho
Všetky práva vyhradené