SIBO – syndróm bakteriálneho prerastania v tenkom čreve
Definícia – ide o nadmerné rozmnoženie, teda buď zvýšenie počtu baktérii alebo rozmnoženie ich kmeňov v tenkom čreve. To spôsobuje narušenie relatívne stabilného zloženia mikroflóry (mikrobioty) tenkého čreva, čo vedie k poruchám činnosti nielen tenkého čreva, ale aj iných orgánov a prejavuje sa nafukovaním, pocitom sťaženého trávenia a intolerancie niektorých potravín, čo pacient vníma ako poruchu trávenia a dyskomfort v brušnej dutine.
Výskyt – SIBO je v praxi obyčajne diagnostikovaný menej často, ako sa v skutočnosti vyskytuje. Je to preto, lebo sa naň nemyslí a testy, ktoré by ho vedeli s vysokou pravdepodobnosťou dokázať, sa nerobia vždy a všade, pretože sú časovo náročné (môžu trvať až tri hodiny). U zdravých, bez príznakov sa pri vyšetrení (napr. dychovým testom)
zistí SIBO asi u 10%, ale u pacientov s IBS odhadovaný výskyt stúpa až na asi 80%. Druhým dôvodom týchto čísel je, že dychové testy môžu byť falošne negatívne aj u pacientov, ktorí SIBO majú.
Príčiny SIBO sú často v zlom životnom štýle alebo užívaní ATB, či inej liečbe (napr. pri dlhodobom užívaní liekov proti tvorbe žalúdkovej kyseliny)
Klinický obraz sa podobná funkčnej žalúdkovo-črevnej poruche. Pacient sa sťažuje na nafukovanie, pocit tlaku v nadbrušku alebo v celom bruchu, máva riedku alebo naopak tvrdú stolicu a príznaky sa často objavujú po jedle, ale bývajú aj nalačno alebo v noci.
Diagnostika sa opiera buď o dychový test alebo sa stanovuje tzv. per exclusionem, teda vylúčením iných ochorení s podobnými príznakmi, prípadne pozitívnym liečebným testom. Za účelom vylúčenia potravinových intolerancii, celiakie a ďalších ochorení, sú potrebné krvné testy a podľa ich výsledku endoskopické vyšetrenie (gastroskopia alebo kolonoskopia). Je tiež potrebné vyšetrenie stolice na bežnú kultiváciu, parazity, plesne a pri podozrení na IBD aj na kalprotektin. Sonografia má pri SIBO len pomocný význam a treba ju urobiť najmä u starších pacientov za účelom vylúčenia iných organických ochorení (žlčových kameňov, pankreatitídy a pod.) Avšak ani jedna z uvedených možností vrátane dychového testu nie je taká presná, aby sa na jej základe dalo povedať, či pacient má alebo nemá SIBO a iná diagnóza neprichádza do úvahy.
Diferenciálna diagnostika sa musí urobiť najmä za účelom odlíšenia SIBO od iných závažnejších ochorení, napr. IBD, ktoré však SIBO môže sprevádzať, takže odlíšenie uvedených ochorení sa dá jednoznačne vykonať iba presnejšími vyšetreniami, akými sú endoskopické vyšetrenia, prípadne odber vzorky podozrivej sliznice na vyšetrenie zápalov a potravinových intolerancii.
Liečba SIBO sa zdá byť jednoduchá, ale v skutočnosti je pomerne náročná, pretože diéta a ordinované lieky resp. probiotiká nemusia ihneď zabrať. Z jedálneho lístka treba vylúčiť sladkosti, vrátane nápojov, spôsobujúcich plynatosť, strukoviny, údeniny a dráždivé jedlá. Konzumovať treba viac kyslomliečných produktov, najmä s obsahom probiotických kultúr, prípadne komerčné probiotiká. Tie je treba vybrať podľa prevažujúceho príznaku, predošlých skúseností pacienta alebo rady odborníka. Popri nich sú potrebné aj iné lieky ako spasmolytiká, prípadne anxiolytiká. Pri vážnom podozrení sa ako liek prvej voľby ordinuje rifaximin. Kúra sa môže niekoľkokrát opakovať s 1-3-mesačným odstupom. Fekálna transplantácia (FMT) nie je určená všetkým pacientom so SIBO a má rôzne výsledky podľa sprievodných ochorení. Liečba by mala byť prispôsobená individuálne každému pacientovi podľa prevažujúcich príznakov, sprievodných ochorení a iných kritérií.
Prognóza SIBO je dobrá, ale záleží predovšetkým od zmeny životného štýlu a pridružených ochorení. Ochorenie nie je infekčné, ale opakovane sa u pacienta môže vracať.
POZRI:
Ako sa objednať na vyšetrenie
Dychový test - ako sa pripraviť na vyšetrenie
Nadúvanie brucha
Potravinové intolerancie
Syndróm dráždivého čreva
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
