Syndróm dráždivého čreva
je ochorenie hrubého čreva, pre ktoré je charakteristická epizodická alebo dlhodobá porucha funkcie vyprázdňovania hrubého čreva (defekácie). Vyskytuje sa častejšie u žien ako u mužov, väčšinou postihuje ľudí energických, plných elánu, ktorí majú sklony všetko okolo seba organizovať, prekypujú energiou, sú to väčšinou perfekcionisti a často dominantné typy v riadiacich pozíciach. Spúšťacím mechanizmom je často stres alebo infekčné, nielen črevné ochorenie a/alebo dlhodobá antibiotická liečba.
P r í z n a k y sa líšia podľa toho, či ide o syndróm dráždivého hrubého čreva s hnačkou alebo bez nej. V prípadoch, kedy nie je prítomná hnačka, môže pacienta naopak obťažovať zápcha. Spoločnými príznakmi u oboch foriem môže byť nafukovanie, prelievanie a škrkanie v črevách, bolestivé vyprázdňovanie stolice, s pocitom nedostatočného komfortu po stolici. Úľava po vyprázdnení väčšinou nastane, ale pacient má pocit, že to nebolo celkom ono. Máva opakované nutkanie na stolicu, ale pocit dostatočného vyprázdnenia konečníka sa dostavuje buď veľmi zriedka alebo vôbec nie. Pacienti s touto diagnózou mávajú často pocit neznášanlivosti mlieka a mliečných výrobkov, po konzumácií uvedených potravín sa často zhoršujú nielen uvedené príznaky (nafukovanie, prelievanie v črevách) ale predovšetkým hnačky, ktoré sú častejšie. Stav, najmä hnačka sa často zhoršuje v stresových situáciach (typické sú napr. rána týchto pacientov, ktorí ak napr. zaspia do práce alebo sa im niečo prihodí v rodine, napr. pred odchodom do práce zistia, že im ochorelo dieťa, okamžite ich to "vyženie" do onej najmenšej miestnosti, kam sa do odchodu do práce ešte niekoľkokrát vrátia, lebo ich medzitým znervóznilo plačúce dieťa alebo iný stres v rodine. A tak to ide dokola). V prípade, že hlavným príznakom syndrómu dráždivého hrubého čreva je zápcha, býva často úporná. Niekedy sa pacientovi ťažko podarí vyprázdniť jeden - dvakrát týždenne. Bolestivé nafukovanie a prelievanie v črevách sa stupňuje s predlžovaním času od poslednej stolice, čím je dlhší, tým sú príznaky pre pacienta nepríjemnejšie. Títo pacienti svoje príznaky často prisudzujú "chronickej pankreatitíde". Diagnózu majú často stanovenú nesprávne a to aj po absolvovaní celej batérie vyšetrení. Neraz končia u psychiatra ako nervovo labilné a "neriešiteľné" prípady.
D i a g n o s t i k a je neraz veľmi zložitá. Okrem základného gastroenterologického vyšetrenia sú často potrebné aj pomocné vyšetrenia (sonografia, kolonoskopia), aby sa vylúčili iné závažnejšie organické ochorenia tráviaceho traktu napr. zápalové ochorenia hrubého čreva, poruchy trávenia a vstrebávania, celiakia, ochorenia podžalúdkovej žľazy a iné choroby. Do syndrómu dráždivého hrubého čreva však často vyúsťujú akútne zápalové črevné alebo iné ochorenia, najmä také, ktoré boli dlhodobo liečené antibiotickou liečbou. Podľa súčasných názorov sa medzi príčiny dráždivého hrubého čreva zaraďujú aj črevné resp. iné systémové infekcie, ktoré môžu spôsobiť rozvrat mikrobiologického prostredia v tráviacom trakte.
Liečba je pomerne jednoduchá a ťažká zároveň. Pacienta treba v prvom rade vieryhodne presvedčiť, že nejde o žiadne vážne ochorenie a že pri správnej životospráve a liečbe sa dá úspešne predchádzať jeho zhoršeniu.
R e ž i m o v á l i e č b a spočíva v zmene životosprávy a celkového životného štýlu. Pacient trpiaci touto chorobou by sa mal pokúsiť zmeniť svoje nesprávne návyky, "ponáhľať sa pomaly", pri stolici sa sústrediť len na túto činnosť a nezaoberať sa pri tom inými aktivitami (napr. čítaním, počúvaním rádia, fajčením a pod.).
Zo stravy pri hnačke je potrebné vylúčiť potraviny, o ktorých sám vie, že ho preháňajú (napr. mlieko) alebo nafukujú (napr. strukoviny, kysnuté cesto, nápoje s obsahom oxidu uhličitého tzv. bublinkové a pod.).
Naopak, pri zápche je treba do jedálneho lístka pridať viac vlákniny (celozrnné pečivo, musli, ovocie, ktoré treba jesť aj so šupkou, tá je zdrojom vlákniny). Pri zápche je tiež dôležitý nácvik defekačného (vyprázdňovacieho) reflexu. pacient by si mal vybrať v priebehu dňa dobu, kedy má najviac času (môže to byť ráno alebo večer, ale doba by mala byť podľa možnosti vždy tá istá, najlepšie, ak sa dá, aj čas sedenia na záchode, napr. ráno medzi 6,00 a 6,30 alebo večer v podobnom čase, resp. pred spaním). Pacient so zápchou by si mal v stanovanú dobu sadnúť na záchod, bez ohľadu na to, či cíti potrebu vyprázdniť sa alebo nie. Prvé dva-tri dni skúsiť len sedieť a zľahka si masírovať zatvorenou päsťou podbruško, asi 10-15 min. a občas skúsiť potlačiť na stolicu. Ak to nejde o 3 dni pred posadením sa na záchod môže skúsiť vypiť 2-3 dcl vlažnej vody, ktorú si môže trocha osoliť, prípadne Šaratice. Tento postup treba opakovať denne, cca 2 týždne. Ak sa stav neupraví, možno pridať ňa prechodnú dobu ľahké preháňadlá na báze vlákniny alebo laktulózy. Dávku treba upravovať podľa častosti a mäkkosti stolice a preháňadlo postupne vysadzovať. Po nástupe spontánneho vyprázdňovania stolice v stanovenej dennej dobe už preháňadlo nepoužívať, aj keby bola stolica spočiatku tvrdá, jej konzistencia by sa mala o pár dní upraviť. V strave treba však aj po úprave vyprázdňovania trvale uprednostňovať vlákninu.
Ak je pacient z choroby už psychicky deprimovaný, nemal by sa hanbiť navštíviť psychológa alebo psychiatra, ale až potom, keď má stanovenú presnú diagnózu.
M e d i k a m e n t ó z n a l i e č b a je zameraná na zmiernenie prejavov choroby. Vyliečiť ju možno vtedy, ak jej príčinou je infekcia, ktorá sa vyliečiť dá. Ak choroba súvisí s charakterom osobnosti pacienta, je liečba oveľa problematickejšia. V medikamentóznej liečbe sa využívajú lieky na zmiernenie tzv. neurovegetatívnych prejavov, na celkové ukľudnenie, ale najmä lieky špecificky pôsobiace na črevné príznaky a v ostatnom čase s veľkým úspechom i probiotiká
P r o g n ó z a tohto ochorenia je pri správnej liečbe dobrá. V zásade neskracuje, len ak je neliečené alebo liečené zle, znepríjemňuje život pacienta. Treba povedať, že ani pri roky trvajúcej diagnóze (aj keď neliečenej alebo nesprávne liečenej) nie je pri uvedenej chorobe, ak je sprevádzaná hnačkou, zvýšené riziko rakoviny hrubého čreva, ako sa niekedy mylne interpretuje. Zápcha by musela byť chronická, roky trvajúca, aby sa ju dalo dať do súvislosti s možným zvýšeným rizikom vzniku rakoviny hrubého čreva u daného jednotlivca.
POZRI :
Gastroenterologické vyšetrenie
Choroby v gastroenterológii
Rady pacientom s ochoreniami tenkého a hrubého čreva
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
