Zápal podžalúdkovej žľazy - pankreatitída
Všeobecné poznámky
Podžalúdková žľaza (pankreas) sa anatomicky delí na hlavu, telo a chvost. Hlava pankreasu je uložená v tzv. dvanástnikovom okne, čiže ohybe dvanástnika, zadná stena tela zasahuje k hornému pólu ľavej obličky, brušnej aorte a k bedrovým stavcom. Zjednodušene možno povedať, že predná stena tela pankreasu nalieha na žalúdok (oddeľuje ich navzájom tzv. omentálna burza, to je akýsi vak tvorený záhybmi brušnej predstery). Dolná stena je uložená v blízkosti dolnej časti dvanástnika. Pankreas má dve veľmi dôležité funkcie-endokrinnú (produkuje inzulín) a exokrinnú (z nej pochádza pankreatická tráviaca šťava, ktorá obsahuje rôzne enzýmy, napomáhajúce tráveniu (pankreatická amyláza, lipáza a iné). Endokrinná časť (tzv. Langerhansove ostrovčeky) produkuje inzulín priamo do krvi, pankreatická šťava produkovaná exokrinnou časťou sa dostáva do dvanástnika dvomi vývodmi-veľkým (ductus pancreaticus maior, ktorý väčšinou ústí na vyvýšenine zostupnej časti dvanástnika, ktorá sa volá papila-Vateri) a malým (ductus pancreaticus minor), ktorý ústí tiež do dvanástnika, ale nemusí to byť na papile ale na inom mieste (sú možné rôzne anatomické variácie, popis ktorých je nad rámec tohto príspevku). Pri postihnutí endokrinnej časti sa vyvýja cukrovka (diabetes mellitus) a ak je chorobným procesom zasiahnutá exokrinná časť, hovoríme o pankreatitíde.
Klasifikácia pankreatitíd prešla viacerými inováciami, avšak pre potreby tohto príspevku postačí rozdelenie na akútnu a chronickú.
Etiológia - teda faktory, ktoré sa spolupodieľajú na vzniku a vývoji pankreatitídy, by sme mohli rozdeliť na niekoľko skupín. Najčastejšími príčinami v našich krajoch sú žlčové kamene - cholelitiáza a alkohol. Z ďalších príčin možno spomenúť infekčné choroby, poruchy látkovej premeny tukov (tzv. hyperlipidémie), Crohnovu chorobu, choroby so zvýšenou hladinou vápnika, brušné poranenia, niektoré lieky (estrogény, tetracyklin, furosemid...) otravy a iné.
Patogenéza, čiže proces vývoja pankreatitídy je najčastejšie sprevádzaný poškodením žľazového tkaniva a/alebo upchatím najčastejšie veľkého (hlavného) vývodu pankreasu. Následkom toho vzniká v ňom pretlak a pankreatická šťava nemá kam odtekať. Spustí sa zápalový proces, na konci ktorého je samonatrávenie (autodigescia) pankreatického tkaniva samotnými produktami pankreasu, ktoré inak slúžia na trávenie živín v tenkom čreve. Najčastejšou príčinou tohto upchatia pankreatického vývodu je už spomínaná cholelitiáza (spoločný žlčovod a pankreatický vývod ústia buď spoločne alebo vedľa seba na vyššie uvedenej Vaterovej papile dvanástnika. Ak dôjde k upchatiu žlčových ciest drťou alebo kameňom, obyčajne sa preto upchá aj pankreatický vývod a vzniká chorobná jednotka ktorej hovoríme akútna biliárna pankreatitída. Alkohol, vírusy, lieky a iné tzv. noxy (škodlivé látky) poškodzujú väčšinou celú podžalúdkovú žľazu a dochádza k postupnému odumieraniu tkaniva pankreasu. Ak je tento proces len mierny a vyskytol sa po prvýkrát, väčšnou sa zahojí bez následkov na funkciu pankreasu. Po opakovaných  dráždeniach uvedenými látkami trpí aj jeho funkcia a pankreas už nie je schopný produkovať toľko šťavy, koľko je potrebné na bezproblémové trávenie živín. Tento úbytok tzv. exokrinnej funkcie sa prejaví ako chronická pankreatitída. Opakované akútne pankreatitídy napr. alkoholické alebo pri žlčových kameňoch, môžu viesť k vývoju chronickej pankreatitídy.       
Klinický obraz akútnej pankreatitídy je často hrozivý a patrí medzi tzv. náhle brušné príhody. Môže sa vyvinúť z plného zdravia, často po dobrom (veľmi často objemnom) jedle alebo alkoholickom excese (oslavy, svatba...) Pacient dostane náhle zvieravo - krčovité bolesti do okolia pupka, resp. ľavého nadbruška, ktoré môžu vyžarovať pod oba rebrové oblúky až do chrbta. Stav je sprevádzaný celkovou schvátenosťou, studeným potom, zvracaním natrávenej potravy, niekedy zvýšenou teplotou alebo ožltnutím očných bielkov.    
Samozrejme, vždy nemusí ísť o takto popísanú dramatickú príhodu, ale toto je typický obraz akútnej pankreatitídy.
Chronická pankreatitída má z hľadiska príznakov úplne odlišný charakter. Aj keď jej vedúcim príznakom je často bolesť vo vyššie uvedenej lokalizácií, najmä po jedle, často sa pridružuje nafukovanie a pocit sťaženého trávenia, najmä objemnejších alebo ťažšie stráviteľných porcií jedla, s ktorého konzumáciou pacient predtým nemal problémy.    
Diagnóza akútnej pankreatitídy sa stanovuje po anamnéze a fyzikálnom vyšetrení, a tiež laboratórnymi testami, ktorým hovoríme amylázy. Odoberajú sa zo séra  z moča a ak ide o akútny pankreatický záchvat, často bývajú zvýšené (nemusí to však byť pravidlom). K upresneniu diagnózy je potrebné sonografické vyšetrenie (klasické alebo endosono) alebo vyšetrenie CT (počítačová tomografia) či MR alebo MRCP (magnetická rezonancia).  Pri  podozrení na akútnu pankreatitídu, zapríčinenú upchatím vývodov žlčovým kameňom je po sonografií vyšetrením prvej voľby buď MRCP (magnetická rezonančná cholangiopankreatikografia) alebo ERCP (endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia), ktorá umožňuje vykonať aj tzv. EPS (endoskopickú papilosfinkterotomiu, čiže narezanie Vaterovej papily špeciálnym endoskopickým nožom) a následné odstránenie zaseknutého kameňa zo žlčových a/alebo pankreatických vývodov. Diagnostika chronickej pankreatitídy spočíva okrem vyššie uvedených metód ešte v tzv. funkčných testoch, ktorými sa zisťuje schopnosť pankreasu produkovať pankreatické enzýmy v dostatočnom množstve a kvalite, potrebnej na bezproblémové trávenie.     
Diferenciálna diagnóza je často veľmi ťažká a je záležitosťou tímovej spolupráce gastroenterológa a chirurga. Je potrebné vylúčiť iné akútne brušné príhody ako sú prasknutý vred tráviacej trubice, črevná nepriechodnosť, prasknutá alebo upchatá brušná cieva a iné veľmi závažné brušné, ale i mimobrušné ochorenia (napr. srdcový infarkt alebo zápal pľúc)
Komplikácie akútnej pankreatitídy sú pomerne časté, ale ich priebeh záleží od vyvolávajúcej príčiny a celkového stavu pacienta pred touto akútnou príhodou. Následkom akútnej pankreatitídy môže byť vznik peptického vredu, pľúcnych komplikácií (od zápalov až po syndróm akútnej dychovej nedostatočnosti dospelých tzv. ARDS), krvácania z tráviacej trubice alebo celkový metabolický rozvrat vnútorného prostredia organizmu až smrť. Po vyliečení akútnej pankreaatitídy často v tkanive pankreasu vznikajú dutiny, naplnené výpotkom alebo iným obsahom (krvou), hovoríme im cysty alebo pseudocysty (tie sa od cýst líšia tým, že nemajú vlastnú stenu)  
Chronická pankreatitída môže po rokoch vyústiť do jednej z najobávanejších komplikácií  a tou je rakovina pankreasu.
Liečba akútnej pankreatitídy patrí do nemocnice, a preto sa ňou na tomto mieste nebudeme zaoberať. Chronická pankreatitída si vyžaduje komplexnú gastroenterologickú starostlivosť a pravidelné (dispenzárne) sledovanie.
Dietny režim - pozostáva najmä z vylúčenia alkoholu a mastných jedál. Ostatné druhy potravín vrátane vlákniny (ak ju pacient dobre toleruje a nesposobuje mu nafukovanie), nie sú prísne obmedzené, avšak každý pacient s touto diagnózou by mal svoju dietu prispôsobiť aj ochoreniu alebo stavu, ktorý k vývoju chronickej pankreatitídy viedol. Pacient by sa mal vyhýbať konzumácií väčších porcií jedla v jednom termíne, mal by jesť radšej menšie porcie a častejšie.
Medikamentózna liečba je zameraná jednak na tlmenie bolesti (spasmoanalgetiká), náhradu
tráviacich enzýmov (rôzne prípravky s obsahom pankreaatickej lipázy, amyláz a iných tráveniu prospešných látok). použitie liekov proti nadmernej plynnatosti (s obsahom simethiconu alebo dimethylpolysiloxanu) alebo na zlepšenie vyprázdňovania tráviaceho traktu (s obsahom metoclopramidu, domperidonu, ipatonu a iných látok), liekov na potlačenie nadmernej tvorby žalúdkovej kyseliny alebo kyslosti žalúdkovej šťavy (ako pri vredovej chorobe ) vitamínov a iných podporných látok.
Prognóza akútnej pankreatitídy závisí od jej vyvolávajúcej príčiny, pridružených chorôb, komplikácií počas jej priebehu a iných faktorov. Ak prebieha nekomplikovane u inak zdravého pacienta, obyčajne neprechádza do chronickej formy. Ak však pacient trpí na niektoré rizikové ochorenia  (zvýšená hladina tukov v sére, cukrovka, obezita, choroby pečene, alkoholizmus a pod.) a po akútnej atake pokračuje v predošlej životospráve (napr. nadmernom konzume alkoholu), je veľká pravdepodobnosť, že ďalšia akútna ataka nenechá na seba dlho čakať. Chronická pankreatitída najmä jej ťažká a bolestivá forma často obmedzuje pacienta vo výkone pôvodného povolania a znemožňuje mu viesť plnohodnotný život. Avšak mnohí pacienti s chronickou pankreatitídou si neuvedomujú, že toto je jedno z ochorení, kde má diéta a režimové a liečebné opatrenia i pravidelné lekárske kontroly skutočne veľký význam. Každý pacient, trpiaci na chronickú pankreatitídu je potencionálne ohrozený rizikom vzniku rakoviny pankreasu. Toto riziko sa dá minimalizovať dodržiavaním liečebného režimu a pravidelným gastroenterologickým sledovaním aspoň raz ročne, niekedy i častejšie.

POZRI:
Bolesť brucha
Rady pacientom s ochoreniami žlčníka, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy
Žlčové kamene - cholelitiáza

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

 © 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené