Definícia
Hnačkou nazývame vyprázdňovanie viac ako troch stolíc riedkej až vodnatej konzistencie v priebehu 24 hodín. Môže ísť o akútny alebo chronický stav. Ak trvá dlhšie ako mesiac, ide o chronickú hnačku . Denný obsah stolice u zdravého dospelého je asi 200 g. Ak dochádza k vyprázdňovaniu stolice viackrát denne, ale celkový denný obsah stolice neprekročí 200 g, tento stav sa nedefinuje ako hnačka. Rovnako o hnačke nehovoríme, ak ide o inkontinenciu riedkej stolice. Akútna hnačka trvá niekoľko dní, chronická niekoľko týždňov až mesiacov.
Najčastejšie príčiny hnačky
Infekčné – vírusy, baktérie, parazity, plesne (syndróm bakteriálneho prerastania v tenkom čreve – SIBO)
Zápalové – chronické nešpecifické črevné zápaly (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba), Whippleho choroba, postradiačná kolitída po rádiorerapii
Nádorové – rakovina hrubého čreva a konečníka, žlčových ciest, pankreasu, karcinoid
Malabsorbčné - celiakia, laktózová intolerancia, chronická pankreatitída
Toxické a alergické – jedovaté huby, antibiotiká, lieky (digoxin, chemoterapia, nadmerné užívanie laxatív...)
Endokrinné – zvýšená funkcia štítnej žľazy, choroby nadobličiek, pankreasu (pankreatitída, diabetes mellitus)
Metabolické – zlyhanie obličiek, pečene, poruchy metabolizmu žlčových kyselín, cystická fibróza, zvýšená produkcia žalúdkovej kyseliny.
Pooperačné - syndróm krátkeho čreva, achylické hnačky po operácii žlčníka
Psychogénne – syndróm dráždivého čreva
Cievne - ischemická kolitída (nedokrvenie čreva)
Klinický obraz a diagnostika
Akútna hnačka trvá pár hodín alebo dní a jej klinický obraz závisí od vyvolávajúcej príčiny a sprievodných príznakov, medzi ktoré patrí zvýšená telesná teplota, nauzea, zvracanie, bolesti brucha, meteorizmus a iné. Ak je akútna hnačka profúzna, pacienta spravidla privádza k lekárovi na druhý až tretí deň, ak samoliečba nie je úspešná. U pacienta s akútnou hnačkou treba predovšetkým vylúčiť jej infekčný pôvod. Tu je dôležitá epidemiologická anamnéza. Preto prvou otázkou takémuto pacientovi musí byť otázka o jej začiatku. Ak začala hnačka náhle, treba sa pýtať na posledné a predposledné jedlo, či z neho jedol aj niekto iný a či nemá podobné ťažkosti. K pacientovi s akútnou hnačkou treba pristupovať podľa veku a klinických prejavov, prípadne ročného obdobia, v ktorom sa manifestuje. Inak tolerujú hnačku zdraví adolescenti a inak polymorbídni seniori, lepšie sa hnačka obyčajne toleruje v zime, ako v lete.

Chronická hnačka privádza pacienta k lekárovi často neskoro, pretože sa rozvíja postupne a pacient si mnohokrát na jej nevýrazné sprievodné prejavy zvykne. Ak ho nenutká na stolicu v noci, ak v stolici nie je prítomná krv, ak pri nej nemá bolesti brucha alebo meteorizmus, jej prejavy často bagatelizuje. Čím dlhšie chronická hnačka trvá, spravidla tým ťažšie býva odhalenie jej príčiny a liečba.        

Základným vyšetrením po podrobnej anamnéze, pri akútnej hnačke so zameraním aj na epidemiologické súvislosti, je výter z konečníka a vyšetrenie stolice na prítomnosť patogénov. V prípade podozrenia na parazitózu netreba zabúdať na análny zlep. Ak je podozrenie na giardiázu a vyšetrenie stolice neprináša pozitívny výsledok, je namieste uvažovať o kultivácii aspirátu z dvanástnika. Toto vyšetrenie je potrebné vykonať aj pri podozrení na SIBO, kedy môže pomôcť aj dychový xylózový alebo glukózový test. Diagnostika SIBO však v praxi často zlyháva a stanovenie tejto diagnózy je často len per exclusionem (teda vylučovacím spôsobom). K ďalším pomocným vyšetreniam, ktoré je potrebné vykonať pri diferenciálnej diagnostike hnačky sú krvné testy. Kým pri akútnej hnačke ich treba ordinovať najmä pri podozrení na dehydratáciu, pri chronickej hnačke treba vylúčiť treba sprievodnú anémiu, urémiu, pankreatobiliárne afekcie, či hypertyreózu. Ordinácia laboratórnych vyšetrení by nemala byť paušálna, ale cielená a mala by jej predchádzať podrobná anamnéza a fyzikálne vyšetrenie vrátane vyšetrenia konečníka (per rectum).
Komplikácie
Najčastejšou komplikáciou akútnej hnačky je dehydratácia a následná elektrolytová dysbalancia. Tá je nebezpečný najmä u starých a chronicky chorých pacientov, najmä s ochoreniami srdca s poruchami rytmu a diabetikov, pretože uvedené ochorenia môže rapídne zhoršiť, čo následne môže viesť až k poruchám vedomia a smrti. Chronická hnačka je často spojená s nedostatočným príjmom potravy a z nej vyplývajúcou málokrvnosťou, ktorá je často z nedostatku železa, vitamínu B12, kyseliny listovej alebo deficitu vitamínu K.    
Liečba
Diéta, resp. hladovka je základom liečby akútnej hnačky v prvých hodinách. Hradiť straty tekutín pitím je možné, ak zároveň nie je prítomné zvracanie. Ak je hnačka sprevádzaná zvracaním, často pomôže už samotná hladovka. Tú však je možné ordinovať len u relatívne zdravých, bez chronických chorôb a na krátku dobu, maximálne 24 hodín. Ak poznáme vyvolávajúcu príčinu, liečba sa musí zamerať na ňu. Zároveň však treba liečiť sprievodné príznaky hnačky a zabrániť hroziacej dehydratácii a z nej plynúcim komplikáciám najmä u seniorov. Ak takémuto pacientovi hrozia komplikácie z dehydratácie je namieste uvažovať aj o hospitalizácii, najmä ak sa o neho doma nemá kto postarať. V prípade chronickej hnačky sa stav často upraví liečbou choroby, ktorá hnačku spôsobuje (napr. zvýšená činnosť štítnej žľazy). V rámci samoliečby sú najpoužívanejšími prostriedkami živočíšne uhlie a črevné dezinficienciá. Používajú sa ako lieky prvej voľby pri akútnej hnačke. Lieky proti kŕčom je možné použiť, ak akútnu hnačku nevyvolala akútna brušná príhoda. Pri chronickej hnačke so známou príčinou, ktorú pacient pozná (napr. žlčníková alebo obličková kolika) je to možné tiež. Náhrady elektrolytov – sa podávajú vo forme šumivých tabliet rozpustených vo vode pri akútnej hnačke a hroziacej dehydratácii Enterálna výživa – sipping je indikovaná pri chronickej hnačke so stratou telesnej hmotnosti zvlášť, ak jej príčinou sú nešpecifické črevné zápaly alebo iné k malabsorbcii vedúce ochorenia tráviaceho traktu. U niektorých pacientov však aj tieto preparáty môžu vyvolať hnačku, preto ich treba riediť vodou alebo džúsom  Telu prospešné baktérie (laktobacily a bifidobaktérie) sú obsahom niektorých firemne vyrábaných preparátov a sú vhodné najmä pri akútnych hnačkách infekčného pôvodu alebo počas antibiotickej liečby preventívne, aby hnačka nevznikla, ale aj na jej liečbu, ak ich pacient počas antibiotickej liečby nebral.
Prognóza
Pri akútnej hnačke je dobrá, vylieči sa ad integrum. Následkom však môže byť tzv. bacilonosičstvo, napr. po prekonaní salmonelózy. Prognóza chronickej hnačky je závislá od ochorenia, ktoré sprevádza. Pri niektorých sa objavuje len v čase akútneho zhoršenia (nešpecifické črevné zápaly) alebo pri nesprávnej diagnostike a liečbe (zlyhanie obličiek, zvýšená činnosť štítnej žľazy). Sú však ochorenia, pri ktorých riedka stolica pretrváva dlhodobo (napr. pri funkčnej črevnej poruche) aj napriek príslušnej liečbe.

POZRI:
Ako prebieha gastroenterologické vyšetrenie
Ako sa objednať
Dychové testy
Choroby v gastroenterológii

Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme. 

© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené