Rakovina hrubého čreva a konečníka - kolorektálny karcinóm
je zhubné nádorové ochorenie dolnej časti tráviacej trubice, ktoré je na poprednom mieste v príčinách úmrtnosti nielen na Slovensku, ale i vo svete. Zároveň je medzi nádormi najčastejšie sa vyskytujúcou lokalizáciou v tráviacom trakte.
P r í č i n y vzniku rakoviny hrubého čreva sú jednak faktory vnútorného prostredia organizmu (endogénne-napr. dedičnosť, látková premena - metabolizmus a pod.) ale i faktory vonkajšieho prostredia (spôsob stravovania a životný štýl, karcinogénne látky v prostredí, ktoré sa dostávajú do organizmu a iné príčiny). Zhubný nádor hrubého čreva vzniká vývojom z nezhubného nádoru - polypu (najčastejšie adenómu) pričom tento môže mať niektoré veľmi podobné príznaky ako samotný nádor (bolesť brucha, krvácanie do čreva a pod.) Podľa mikroskopického obrazu existuje niekoľko typov nezhubného nádoru, ktorý má tendenciu v neskoršom vývoji sa zmeniť na zhubný (karcinóm). V každom z týchto typov nezhubných nádorov (polypov - adenómov) prebiehajú určité bunkové zmeny, ktorým hovoríme dysplázia. Tu rozlišujeme takisto tri stupne. Po poslednom ťažkom stupni už nasleduje rakovina, čiže karcinóm. Tento vývoj môže trvať roky.Hoci sa v poslednom období lokalizácia zhubného nádoru hrubého čreva posúva viac do jeho pravej časti, stále najčastejšou lokalizáciou zhubného nádoru hrubého čreva zostáva konečník a ľavá časť hrubého čreva. Väčšina nádorov konečníka je v hlbke 5-10 cm od ústia konečníka, a teda v dosahu prsta alebo rektoskopu (prístroja na optické vyšetrenie konečníka).
P r í z n a k y v počiatočnom štádiu zhubného nádoru hrubého čreva nemusia byť vôbec badateľné veľmi dlhú dobu, najmä, ak je nádor uložený na takom mieste v hrubom čreve, kde je jeho priesvit (vnútorný priemer) dostatočne široký a kde nespôsobuje poruchy pasáže (posunu) stolice, ani tlak na okolité orgány. Neskôr sa môže pridružiť chudnutie (varovný príznak najmä u obéznych, ktorým sa predtým chudnúť nedarilo!) ľahká málokrvnosť, ktorá sa postupne prehlbuje. Veľmi charakteristické sú zmeny vo vyprázdňovaní stolice (varovný príznak u pacientov, ktorým vyprázdňovanie dovtedy fungovalo ako švajčiarske hodinky a zrazu majú problém - buď zápchu alebo hnačku!) V pokročilejšom štádiu sa môže objaviť skryté (okultné) alebo až viditeľné krvácanie do stolice, prípadne, ak je nádor uložený veľmi nízko (v dosahu prsta) i mimo nej. Vtedy je veľmi špecifickým príznakom inkontinencia (mimovoľný odchod) stolice, ktorá býva väčšinou riedka s prímesou čerstvej krvi. Ďalším typickým príznakom býva nočné nutkanie na stolicu s hnačkami (nezriedka pacient po nutkaní nestihne ani dobehnúť na WC). Podľa miesta uloženia nádoru sa príznaky stupňujú a niekedy, najmä pri nádoroch vychádzajúcich zo strednej a pravej časti hrubého čreva sa môžu plazivo vyvýjať aj dlhšie ako rok. Pri diagnostikovaní zhubného nádoru po takom dlhom čase vývoja, býva už obyčajne neskoro a často sa už vyvinuli iné závažné komplikácie (ťažká málokrvnosť a rozsev-metastázy nádoru do iných orgánov napr. pečene, pľúc, mozgu a pod.
D i a g n o s t i k a pri počiatočných príznakoch je väčšinou na praktickom lekárovi. Predovšetkým od jeho erudície a niekedy aj šiesteho zmyslu záleží, či dá pacientovi urobiť príslušné vyšetrenia. Pacient by mal vedieť, ktoré sú alarmujúce príznaky nádoru hrubého čreva a svojho lekára v anamnéze (rozhovore) na ne upozorniť. Po takomto cielenom rozhovore by malo nasledovať fyzikálne vyšetrenie vrátane vyšetrenia cez konečník (per rectum). Pri trvajúcom podozrení by sa mali vyšetriť základné krvné testy (sedimentácia, krvný obraz a stolica na okultné -skryté -krvácanie). Potom by malo nasledovať odborné gastroenterologické vyšetrenie. V rámci neho najdôležitejším vyšetrením je predovšetkým endoskopia (endo - zvnútra, skopia - pozerať). Vykonáva sa na ambulancií alebo v nemocnici. Doplnkovým vyšetrením je rtg kontrastné vyšetrenie hrubého čreva, ktoré sa dnes už ordinuje len ako doplnkové k endoskopickému vyšetreniu a málokedy ho predchádza. Po endoskopickom vyšetrení hrubého čreva, najmä ak sa nádor diagnostikoval, spravidla nasleduje vyšetrenie brušných orgánov ulltrazvukom (sonografia) a/alebo vyšetrenie počítačovou tomografiou (CT) a/alebo nukleárnou magnetickou rezonanciou (NMR) za účelom vylúčenia prípadných metastáz pred chirurgickým zákrokom.
L i e č b a patrí do rúk chirurga a onkológa. Ku každému zhubnému nádoru hrubého čreva (aj takému, ktorý už nie je operabilný alebo sám pacient operáciu odmietne) by sa mal vyjadriť tento tím odborníkov, nakoľko ponechanie nádoru v čreve by mohlo spôsobiť ďalšie
Komplikácie napr. črevnú nepriechodnosť a v takom prípade by už chirugický výkon musel byť život zachraňujúci a urgentný, čo by mohlo znamenať pre takéhoto pacienta ďalšiu záťaž. Mnoho pacientov má strach najmä z kolostómie (vyvedenie ústia hrubého čreva cez brušnú stenu). Tento v minulosti naozaj častý výkon sa v súčasnosti robí len veľmi zriedkavo a dnešná moderná chirurgia v mnohých prípadoch už dokáže zachovať črevo v brušnej dutine bez potreby vývodu napr. aj pri nádoroch konečníka, ktoré sú uložené veľmi nízko (teda v dosahu prsta). Konečné rozhodnutie, ako postupovať je však vždy vecou dohody medzi chirurgom a pacientom. Optimálne riešenie je pre každého pacienta individuálne a každý postup nemožno aplikovať u každého pacienta.
P r o g n ó z a pacienta s diagnostikovaným zhubným nádorom hrubého čreva je veľmi závislá na včasnej diagnostike, správnej a najmä skorej liečbe. Ak sa nádor včas diagnostikuje a lieči, nie je neobvyklé aj 10 ročné pooperačné prežívanie pacienta bez akýchkoľvek známok obnovenia (recidívy) zhubného nádoru.
P r e v e n c i a vzniku rakoviny hrubého čreva musí byť komplexná. Primárna prevencia zahŕňa zdravú životosprávu, najmä starostlivosť o pravidelné vyprázdňovanie stolice, uprednostňovanie stravy bohatej na vlákninu, vitamíny a dostatočný prísun tekutín. Sekundárna prevencia znamená vykonávanie takých preventívnych opatrení, aby nedochádzalo k nárastu tohto zhubného ochorenia najmä v rámci určitých rizikových skupín pacientov. Z tohto hľadiska sú rizikovými najmä niektoré vrodené choroby hrubého čreva, ktoré sa vyznačujú prítomnosťou spočiatku nezhubných a neskôr zhubných nádorov v hrubom čreve, niektoré chronické zápalové ochorenia hrubého čreva (ulcerózna kolitída a Crohnova choroba). Tieto rizikové skupiny pacientov je treba cielene vyhľadávať (depistáž) a sledovať v pravidelných intervaloch (dispenzarizácia). Vyhľadávaniu bezpríznakových budúcich pacientov v určitej napr. vekovej skupine hovoríme skríning. Takáto akcia práve teraz prebieha aj na Slovensku. Môžete sa jej zúčastniť ak máte viac ako 50 rokov a chcete na nej aktívne spolupracovať, teda nechať sa vyšetriť. V takom prípade (ak nemáte žiadne z vyššie uvedených ťažkostí) požiadajte svojho praktického lekára o vyšetrenie stolice na okultné (skryté) krvácanie v stolici. Ak bude toto vyšetrenie pozitívne, mali by ste sa dostať na gastroenterologické vyšetrenie, kde vám lekár navrhne optické vyšetrenie hrubého čreva (kolonoskopiu). Až po jej absolvovaní budete mať istotu, síce možno nie stopercentnú, pretože každé lekárske vyšetrenie má určité percento falošne negatívnych alebo falošne pozitívnych výsledkov. No bude to určite lepšie ako žiť v strachu, že vás táto zákerná choroba prepadne a pri objavení sa príznakov už bude na jej liečbu neskoro.
POZRI:
Gastroenterologické vyšetrenie
Krvácanie z tráviacej trubice
Rady pacientom s ochoreniami konečníka
Rady pacientom s ochoreniami tenkého a hrubého čreva
Ak sa Vám článok páčil, pošlite ho ďalej. Ďakujeme.
© 2001-2022 jozef.klucho
Všetky práva vyhradené
